Segedín: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
d -, replaced: {{Segedínsky obvod}} → {{Segedínsky okres}} AWB
Riadok 95: Riadok 95:
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]]
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]]
| miesto = Bratislava
| miesto = Bratislava
}}</ref> ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
}}</ref> ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].


Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>
Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>


Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref>
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref>
Riadok 203: Riadok 203:
* [http://www.szegediszabadteri.hu/index.php?id=966&cid=10768 Stránky Festivalu drámy] {{eng icon}}
* [http://www.szegediszabadteri.hu/index.php?id=966&cid=10768 Stránky Festivalu drámy] {{eng icon}}


{{Segedínsky obvod}}
{{Segedínsky okres}}
{{Maďarsko}}
{{Maďarsko}}

[[Kategória:Segedín| ]]
[[Kategória:Segedín| ]]
[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]
[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]

Verzia z 23:18, 29. apríl 2016

Segedín
Szeged
Segedín
Erb
Štát Maďarsko
Región Čongrádska župa
Rieka Tisa, Maruša
Rozloha 280,84 km² (28 084 ha)
Obyvateľstvo 161 921 (2014)
Hustota 596 obyv./km²
Primátor László Botka (MSZP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 6720 – 6729
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Webová stránka: www.szegedváros.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Segedín[1] (maď. Szeged) je s rozlohou 280,84 km² a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom Maďarska. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom Čongrádskej župy.

Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.[2]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5 % Maďarov, 0,7 % Rómov, 0,5 % Nemcov, 0,2 % Srbov, 0,2 % Rumunov, 0,1 % Chorvátov, 0,1 % Slovákov a 5,9 % iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva.[3]

Poloha

Mesto je situované 165 km od Budapešti na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Leží južne od sútoku riek Tisa a Mureš vo Veľkej dunajskej kotline, pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky Tisa.

Dejiny

Územie prvykrát spomína už Ptolemaios v 2. polovici 2. storočia pod označením Partiscus ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osíslenie Húnov, Gepidov, Avarov a Bulharov, až sa tu na konci 9. storočia usídlili Maďari, ktorí tu podľa kronikára Anonyma pri dnešnej obci Ópusztaszer držali prvé "národné zhromaždenie". Ich vodca Arpád pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi Ondovi.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1183. Ide o listinu kráľa Bela III., kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po Dunaji soľ do Nitry.[4] Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na slobodné kráľovské mesto bolo povýšené Žigmundom Luxemburským v roku 1498, kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch 15431686 bolo súčasťou Osmanskej ríše, kedy tu bola zavedená tradícia pestovania papriky.[5]

V roku 1719 sa opäť zaradilo medzi uhorské slobodné kráľovské mestá s privilégiami a novoudeleným mestským erbom. V roku 1728 sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom Uhorsku vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na Bosoráckom ostrove (Boszorkánysziget).[6]

Počas Uhorskej revolúcie 1848 – 1849 mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej železnice v roku 1854 sa prosperita vrátila. Do roku 1869 siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – Pick Salámy. V roku 1879 došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník František Jozef I. Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej secesie kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.

Po prvej svetovej vojne stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k Rumunsku a Juhoslávii. V roku 1921 sa sem presťahovala univerzita z Kluža a v roku 1923 tu bolo premiestnené sídlo arcibiskupa z Temešváru.

Za druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku 1945 sa mesto stalo strediskom poľnohodpodárskeho a ľahkého priemyslu južného Maďarska. V roku 1965 boli v jeho blízkosti nájdené ropné ložiská. Výstavbou sídlisk (najväčšie Tarján na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku 1989, kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou Festivalu drámy, konaným od roku 1931 každé leto pod holým nebom na Katedrálnom námestí.

Zaujímavosti

Neoklasicistické Klauzálovo námestie
  • Klauzálovo námestie – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou Virág
  • Katedrála – postavená v neorománskom štýle v rokoch 1913 – 1930, vysoká 91 metrov
  • Segedínske národné divadlo – neobaroková stavba z rokov 1883 – 1886
  • Mestská radnica – neorokoková stavba z rokov 1879 – 1883
  • Múzeum Františka Móra – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku 1896
  • Annine kúpele – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku 1896
  • Reökov dom – typická ukážka segedínskej secesie z roku 1907
  • Grófov palác – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov 1912 – 1913
  • Déryho dom – expozícia grafika Jánosa Kassa
  • Botanická záhrada

Doprava

Súbor:Sztatra.jpg
České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri Rókušskej stanici

Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. Železnica dorazila do mesta už v roku 1854 z Budapešti, vlaky smerujú aj na srbskú Suboticu a do Békešskej Čaby. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti Újszeged na druhom brehu Tisy odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti Čongrádskej župy.

Od roku 2005 je mesto spojené s Budapešťou diaľnicou M5 smerujúcej ďalej na Srbsko. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na rumunský Arad. Cez rieku Tisu vedú na druhý breh dva mosty: Stredomestský most do centra mesta a Most sv.Bernarda po vonkajšom mestskom okruhu. Mestská hromadná doprava začala premávať v roku 1884 v podobe koňskej dráhy, ktorá bola elektrifikovaná v roku 1908. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku 1979 boli zavedené aj trolejbusy, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.

V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov EU.[7] Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku 1955 a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria

Referencie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Segedín

Externé odkazy