Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 22:23, 18. máj 2016

Súradnice: 48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d. Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol Leo von Klenze v neoklasicistickom štýle. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.

Budova

Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti Karl von Fischer a Leo von Klenze v roku 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné fresky a štuky vytvorili významní umelci ako Peter von Cornelius, Clemens von Zimmermann a Wilhelm von Kaulbach vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z mramoru, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.

Zbierka

Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne 650 pred Kr. až do rímskeho obdobia cca 550 po Kr. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske busty cisárov (Octavianus Augustus (cca rok 40), Nero (65), Septimius Severus (200)), alebo socha mladíka z Attiky (archaické obdobie) a socha opitého Satyra.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glyptotéka (Mníchov).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glyptothek na anglickej Wikipédii.

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 [[Súbor:Munich glyptothek interior 1900.jpg|náhľad|Interiér v roku 1900]]
 {{Geo|48_8_47_N_11_33_57_E_region:DE|48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d.}}
-'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
+'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku [[Staroveké Grécko|gréckych]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] [[Sochárske dielo|sochárskych diel]] (odtiaľ ''γλυπτο''- glypto-„socha“, z gréckeho slova ''γλύφειν'' glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch [[1816]] až [[1830]]. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
 == Budova ==
-Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti [[Karl von Fischer]] a [[Leo von Klenze]] v 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné [[freska|fresky]] a [[Štuka (malta)|štuky]] vytvorili významní umelci ako [[Peter von Cornelius]], [[Clemens von Zimmermann]] a [[Wilhelm von Kaulbach]] vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z [[mramor]]u, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.
+Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti [[Karl von Fischer]] a [[Leo von Klenze]] v roku [[1815]]. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné [[freska|fresky]] a [[Štuka (malta)|štuky]] vytvorili významní umelci ako [[Peter von Cornelius]], [[Clemens von Zimmermann]] a [[Wilhelm von Kaulbach]] vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z [[mramor]]u, ale počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.
 == Zbierka ==
-Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne [[650 pred Kr.]] až do Rímskeho obdobia cca [[550]]. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske busty cisárov ([[Octavianus Augustus]] (cca rok 40), [[Nero]] (65), [[Septimius Severus]] (200)), alebo socha mladíka z Attiky ([[Archaické obdobie (Grécko)|archaické obdobie]]) a socha opitého [[Satyr]]a.
+Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne [[650 pred Kr.]] až do rímskeho obdobia cca [[550|550 po Kr]]. Nachádzajú sa tu významné sochy, [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] a [[Mozaika|mozaiky]]. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske [[Busta|busty]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisárov]] ([[Octavianus Augustus]] (cca rok 40), [[Nero]] (65), [[Septimius Severus]] (200)), alebo socha mladíka z [[Atika (polostrov)|Attiky]] ([[Archaické obdobie (Grécko)|archaické obdobie]]) a socha opitého [[Satyr]]a.
 == Iné projekty ==