Kratón (geológia): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
preklep
(fix)
d (preklep)
Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia [[archaikum|archaika]] (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka<ref>Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100</ref>. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom [[kontinentálny okraj|kontinentálnych okrajov]] od [[prekambrium|prekambria]].<ref>Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61</ref>
 
Termín ''kratogén'' navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako ''kratón''. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na [[štít (geológia)|štíty]] a [[platforma|platformy]]<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288</ref>. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskejanglosaskej terminológii) termín platforma.<ref name="Petránek"/>
 
V zmysle [[geosynklinála|geosynklinálnej]] koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú [[alpinotypné vrásnenie|alpinotypné vrásnenia]] (vrásovo-prešmyková stavba), vyskytujú sa v nich iba [[Zlom (geológia)|zlomy]] (tzv. germanotypná tektonika). Tvoria jadrá dnešných [[kontinent]]ov alebo sú pod [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánmi]]. Existujú už od [[Prekambrium|prekambria]].<ref name="EZ"/><ref>Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.</ref>
44 796

úprav

Navigačné menu