Rusi: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d formulácia
ibox
Riadok 1: Riadok 1:
::''O stredovekých predkoch Rusov, Ukrajincov a Bielorusov pozri [[Rus (národ)]].''
::''O stredovekých predkoch Rusov, Ukrajincov a Bielorusov pozri [[Rus (národ)]].''
{{Infobox etnickej skupiny

| obrázok =[[Súbor:Russianpeople3.1.png|300px]]
| popis obrázku =
| skupina = Rusi<br /> русские <br />''russkije''
| populácia = '''133–150 milionov''' (2003)<ref>{{cite web | url=http://www.russkie.org/index.php?module=fullitem&id=4194 | title=Нас 150 миллионов Немного. А могло быть меньше. | publisher=russkie.org | date=September 29, 2003 | accessdate=February 20, 2012 | author=Анатольев, Сергей}}</ref>
| genealógia =
| hlavný región = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]: 111 016 896<ref name=gks>[http://www.gks.ru/free_doc/new_site/population/demo/per-itog/tab5.xls Ethnic groups in Russia], 2010 census, Rosstat. Retrieved 15 February 2012 {{ru}}</ref><br /><small>(sčítanie 2010)</small>
| regióny nadpis =
| región1 = {{flagicon|Ukrajina}} [[Ukrajina]]
| pop1 = 8 334 141 (sčítanie 2001)<ref name="Національний склад населення">[http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/general/nationality/ Про кількість та склад населення України за підсумками Всеукраїнського перепису населення 2001 року] {{uk}}</ref>
| ref1 =
| región2 = {{flagicon|Kazachstan}} [[Kazachstan]]
| pop2 = 3 793 764 (sčítanie 2009)<ref>{{cite web|url=http://www.stat.kz/p_perepis/Documents/%D0%9F%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%82%D0%BA%D0%B8%D0%B5%20%D0%B8%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%B8.rar |title=(2009 census) |date= |accessdate=2012-07-22}}</ref>
| ref2 =
| región3 = {{flagicon|USA}} [[USA]]<br /><small>(vrátane ruských Židov a ruských Nemcov)</small>
| pop3 = 3 072 756 (sčítanie 2009)<ref name=census1>{{cite web|url=http://factfinder2.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_10_5YR_B04003&prodType=table|title=American FactFinder - Results &nbsp;|author=Data Access and Dissemination Systems (DADS)|publisher=}}</ref>
| ref3 =
| región4 = {{flagicon|Uzbekistan}} [[Uzbekistan]]
| pop4 = 1 199 015 (odhad 2000)<ref>http://www.library.cjes.ru/online/?a=con&b_id=416</ref>
| ref4 =
| región5 = {{flagicon|Bielorusko}} [[Bielorusko]]
| pop5 = 785 084 (sčítanie 2009)<ref>[http://belstat.gov.by/homep/en/census/2009/main.php (2009 census)]</ref>
| ref5 =
| región6 = {{flagicon|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]
| pop6 = 520 136 (sčítanie 2014)<ref>[http://data.csb.gov.lv/Table.aspx?layout=tableViewLayout1&px_tableid=IS0070.px&px_path=Sociala__Ikgad%C4%93jie%20statistikas%20dati__Iedz%C4%ABvot%C4%81ji__Iedz%C4%ABvot%C4%81ji%20skaits%20un%20t%C4%81%20izmai%C5%86as&px_language=lv&px_db=Sociala&rxid=992a0682-2c7d-4148-b242-7b48ff9fe0c2]</ref>
| ref6 =
| región7 = {{flagicon|Kanada}} [[Kanada]]<br /><small>(ruský pôvod)</small>
| pop7 = 550 520 (sčítanie 2011)<ref>{{cite web|url=http://www12.statcan.gc.ca/nhs-enm/2011/dp-pd/dt-td/Rp-eng.cfm?LANG=E&APATH=3&DETAIL=0&DIM=0&FL=A&FREE=0&GC=0&GID=0&GK=0&GRP=1&PID=105396&PRID=0&PTYPE=105277&S=0&SHOWALL=0&SUB=0&Temporal=2013&THEME=95&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF|title=2011 National Household Survey: Data tables|publisher=}}</ref>
| ref7 =
| región8 = {{flagicon|Kirgizsko}} [[Kirgizsko]]
| pop8 = 419 600 (sčítanie 2009)<ref>{{cite web|url=http://www.stat.kg/stat.files/tematika/%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84/%D0%9A%D1%8B%D1%80%D0%B3%D1%8B%D0%B7%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%20%D0%B2%20%D1%86%D0%B8%D1%84%D1%80%D0%B0%D1%85/%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D0%BE6.pdf|title= Ethnic groups in Kyrgyzstan (2009 census)|work= Kyrgyz Statistical Agency|year=2009 |accessdate=2011-03-31|publisher=Kyrgyz Statistical Agency}}</ref>
| ref8 =
| región9 = {{flagicon|Moldavsko}} [[Moldavsko]]
| pop9 = 369 488 (sčítanie 2004)<ref>2004 [http://www.statistica.md/pageview.php?l=en&idc=295&id=2234 Moldovan Census] and [http://pridnestrovie.net/2004census.html Transnistrian Census] data.</ref>
| ref9 =
| región10 = {{flagicon|Australia}} [[Austrália]]
| pop10 = 67 055 (sčítanie 2006)
| ref10 = <ref>{{cite web|url=http://www.abs.gov.au/ |title=Australian Bureau of Statistics |publisher=Abs.gov.au |date= |accessdate=2012-07-22}}</ref>
| región11 = {{flagicon|Nemecko}} [[Nemecko]]
| pop11 = 196 000 (2011)
| ref11 = <ref>{{cite web|url=https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesellschaftStaat/Bevoelkerung/MigrationIntegration/AuslaendischeBevolkerung/Tabellen/Geburtsort.html |title=Ausländische Bevölkerung am 31.12.2011 nach Geburtsort und ausgewählten Staatsangehörigkeiten |publisher=Statistisches Bundesamt |date= |accessdate=2012-07-27|language=de}}</ref>
| región12 = {{flagicon|Francúzsko}} [[Francúzsko]]
| pop12 = 200 000<ref>[http://www.russieinfo.com/la-communaute-russe-en-france-est-eclectique-2014-10-30 La communauté russe en France est "éclectique".]</ref> až 500 000<ref>[http://www.russieinfo.com/la-communaute-russe-en-france-est-eclectique-2014-10-30 La communauté russe en France est "éclectique".]</ref>
| ref12
| jazyky = [[ruština]]
| náboženstvo = Prevažne '''†''' [[Pravoslávie]] <br />([[ruská pravoslávna cirkev]])<br /> Významný počet neveriaci populácie. Minority [[Staroverci |starovercov]]
| príbuzní = [[Východní Slovania]]
| poznámky =
}}
'''Rusi''' alebo '''Veľkorusi''' (historicky) ([[ruština|po rusky]]: ''русские'', ''великоруссы'') sú východoslovanský národ žijúci najmä na území [[Ruská federácia|Ruska]] dorozumievajúci sa [[ruština|ruským jazykom]] a píšuci [[azbuka|azbukou]]. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] – na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Kazachstan]]e, [[Estónsko|Estónsku]], [[Litva|Litve]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], [[Kirgizsko|Kirgizsku]] a [[Uzbekistan]]e.
'''Rusi''' alebo '''Veľkorusi''' (historicky) ([[ruština|po rusky]]: ''русские'', ''великоруссы'') sú východoslovanský národ žijúci najmä na území [[Ruská federácia|Ruska]] dorozumievajúci sa [[ruština|ruským jazykom]] a píšuci [[azbuka|azbukou]]. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] – na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Kazachstan]]e, [[Estónsko|Estónsku]], [[Litva|Litve]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], [[Kirgizsko|Kirgizsku]] a [[Uzbekistan]]e.


Riadok 26: Riadok 74:
* Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky [[Ros]] (pravý prítok rieky [[Dneper]]). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
* Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky [[Ros]] (pravý prítok rieky [[Dneper]]). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
* Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] – [[Rurik]]a.
* Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] – [[Rurik]]a.

== Počty Rusov v jednotlivých krajinách ==
1. Krajiny bývalého [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a [[Ruské impérium|Ruského impéria]]
* {{RUS}}[[Rusko]]: 115 889 000 '''(79,83%)'''
* {{UKR}}[[Ukrajina]]: 8 334 000 '''(17,28%)'''
* {{KAZ}}[[Kazachstan]]: 4 480 000 '''(27,31%)'''
* [[Bielorusko]]: 1 142 000
* [[Uzbekistan]]: cca 700 000
* [[Lotyšsko]]: 556 422
* [[Kirgizsko]]: 604 000
* [[Moldavsko]]: cca 500 000
* [[Estónsko]]: 345 000
* [[Litva]]: 220 000
* [[Azerbajdžan]]: 144 000
* [[Turkménsko]]: 142 000
* [[Tadžikistan]]: 68 200
* [[Gruzínsko]]: 67 671
* [[Fínsko]]: 30 401
* [[Arménsko]]: 14 660

2. Krajiny mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu a Ruského impéria

* [[Spojené štáty|USA]]: cca 1 000 000
* [[Brazília]]: 578 000
* [[Kanada]]: 337 960
* [[Nemecko]]: 178 000
* [[Francúzsko]]: 115 000
* [[Spojené kráľovstvo]]: cca 100 000
* [[Argentína]]: cca 100 000
* [[Austrália (štát)|Austrália]]: 60 200
* [[Paraguaj]] cca 55 000
* [[Kuba]]: 50 200
* [[Bulharsko]]: 15 595
* [[Čína]]: 15 609
* [[Švédsko]]: 8 900


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Riadok 67: Riadok 80:
V [[13. storočie|13. storočí]] sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril [[staroruský národ]]. Jeho upevneniu zabránil [[rozpad Kyjevskej Rusi]] na [[Staroruské kniežatstvá|feudálne kniežatstvá]]. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov ([[Moskovské veľkokniežatstvo]], [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]], [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovský štát]]) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]]. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Rusi]] – [[Ilmenskí Slovania]], [[Kriviči]], [[Viatiči]] – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v [[stredovek]]u ostatné kmene [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Starej Rusi]] zostali do veľkej miery nerozvinuté.
V [[13. storočie|13. storočí]] sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril [[staroruský národ]]. Jeho upevneniu zabránil [[rozpad Kyjevskej Rusi]] na [[Staroruské kniežatstvá|feudálne kniežatstvá]]. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov ([[Moskovské veľkokniežatstvo]], [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]], [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovský štát]]) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]]. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Rusi]] – [[Ilmenskí Slovania]], [[Kriviči]], [[Viatiči]] – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v [[stredovek]]u ostatné kmene [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Starej Rusi]] zostali do veľkej miery nerozvinuté.


V [[15. storočie|15. storočí]] Rusi začali osídľovať stepi v oblasti [[Povolžie|Povolžia]] a severného [[Kaukaz]]u a v [[16. storočie|16. storočí]] [[Sibír]] ([[kozáci]]). V procese osídľovania týchto oblastí boli asmilované ugro-fínske kmene žijúce na území [[Vychodoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]]. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k [[Slovania|Slovanom]]. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Starej Rusi]] a vplyv samotného národa Rusov, [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]] na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.
V [[15. storočie|15. storočí]] Rusi začali osídľovať stepi v oblasti [[Povolžie|Povolžia]] a severného [[Kaukaz]]u a v [[16. storočie|16. storočí]] [[Sibír]] ([[kozáci]]). V procese osídľovania týchto oblastí boli asmilované ugro-fínske kmene žijúce na území [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]]. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k [[Slovania|Slovanom]]. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Starej Rusi]] a vplyv samotného národa Rusov, [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]] na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.


Ešte na prelome [[19. storočie|19.]] – [[20. storočie|20. storočia]] Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín<ref>V roku [[1897]] žilo na území [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.</ref> (Veľkorusi, [[Ukrajinci|Malorusi]], [[Bielorusi]]). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať [[Rusíni]]. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]] sa tieto dva národy prestali označovať pojmom ''„Rusi“'' ([[ruština|po rusky]]: ''Русские''). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.
Ešte na prelome [[19. storočie|19.]] – [[20. storočie|20. storočia]] Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín<ref>V roku [[1897]] žilo na území [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.</ref> (Veľkorusi, [[Ukrajinci|Malorusi]], [[Bielorusi]]). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať [[Rusíni]]. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]] sa tieto dva národy prestali označovať pojmom ''„Rusi“'' ([[ruština|po rusky]]: ''Русские''). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.
Riadok 74: Riadok 87:


=== 20. storočie – 21. storočie ===
=== 20. storočie – 21. storočie ===
[[Súbor:EthnicRussiansInTheFormerUSSR.png|thumb|400px|Percentuálne zastúpenie etnických Rusov v bývalom Sovietskom zväze v čase posledného sčítania ľudu v každej z jeho republík.]]
V [[20. storočie|20. storočí]] ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia [[Ruská občianska vojna|Občianskej vojny]] ([[1918]] – [[1922]]) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Do roku 1956 všetky národy ZSSR trpeli v dôsledku prenasledovania ideologických odporcov sovietskeho režimu. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] počas bojov na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] v rokoch [[1941]] – [[1945]], kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.<ref>[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_05.html Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne]. {{rus icon}}</ref> Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.
V [[20. storočie|20. storočí]] ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia [[Ruská občianska vojna|Občianskej vojny]] ([[1918]] – [[1922]]) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Do roku 1956 všetky národy ZSSR trpeli v dôsledku prenasledovania ideologických odporcov sovietskeho režimu. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] počas bojov na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] v rokoch [[1941]] – [[1945]], kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.<ref>[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_05.html Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne]. {{rus icon}}</ref> Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.


V 90. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[Pobaltie]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]], [[Kazachstan]]), ale aj v samotnom [[Ruská federácia|Rusku]] ([[Čečensko]], [[Adygejsko|Adygejská republika]], [[Jakutsko]]).
V 90. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[Pobaltie]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]], [[Kazachstan]]), ale aj v samotnom [[Ruská federácia|Rusku]] ([[Čečensko]], [[Adygejsko|Adygejská republika]], [[Jakutsko]]).

[[Image:Russians ethnic 94.jpg|right|thumb|upright=2|Podiel Rusov v bývalých republikách [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v roku [[1994]]]]


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 15:29, 4. jún 2016

O stredovekých predkoch Rusov, Ukrajincov a Bielorusov pozri Rus (národ).
Rusi
русские
russkije
Populácia
133–150 milionov (2003)[1]
Krajina s významnou populáciou
Rusko Rusko: 111 016 896[2]
(sčítanie 2010)
Ukrajina Ukrajina 8 334 141 (sčítanie 2001)[3]
Kazachstan Kazachstan 3 793 764 (sčítanie 2009)[4]
USA USA
(vrátane ruských Židov a ruských Nemcov) 		3 072 756 (sčítanie 2009)[5]
Uzbekistan Uzbekistan 1 199 015 (odhad 2000)[6]
Bielorusko Bielorusko 785 084 (sčítanie 2009)[7]
Lotyšsko Lotyšsko 520 136 (sčítanie 2014)[8]
Kanada Kanada
(ruský pôvod) 		550 520 (sčítanie 2011)[9]
Kirgizsko Kirgizsko 419 600 (sčítanie 2009)[10]
Moldavsko Moldavsko 369 488 (sčítanie 2004)[11]
Australia Austrália 67 055 (sčítanie 2006) [12]
Nemecko Nemecko 196 000 (2011) [13]
Francúzsko Francúzsko 200 000[14] až 500 000[15]
Jazyk(y)

ruština

Náboženstvo

Prevažne † Pravoslávie
(ruská pravoslávna cirkev)
Významný počet neveriaci populácie. Minority starovercov

Príbuzné národy

Východní Slovania

Rusi alebo Veľkorusi (historicky) (po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu – na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Kirgizsku a Uzbekistane.

Antropologický pôvod ruského národa predstavuje rôzne typy veľkej európskej rasy, ktoré spája spoločná história, kultúra a pôvod.

Pôvod a domovina

Prvé zmienky o Rusoch pochádzajú z Povesti dávnych liet napísanej v 12. storočí na základe prvého letopisu z 11. storočia. V jej úvodnej časti sa hovorí o slovanských kmeňoch, ktoré sa viažu k Rusom[16].

Pôvod názvu národa

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rus (národ)

Názov národa pochádza z názvu stredovekých predkov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov – podľa názoru autora Povesti dávnych liet národa varjagského (škandinávskeho). O etnickom pôvode prvých nositeľov tohto názvu sa vedú spory. Existujú tri skupiny národov, kam historici zaraďujú Rusov:

  • Západní a mnohí ruskí vedci priznávajú Rusom varjagský pôvod[17].
  • Podľa niektorých majú Rusi pôvod v iránsky hovoriacich kočovných kmeňoch.
  • Niektorí historici tvrdia, že Rusi majú germánsky pôvod a patria ku germánskym kmeňom (Góti, Rugiovia).

Pôvod názvu krajiny

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny

13. storočie – 20. storočie

Rusi vítajúci Varjagov

V 13. storočí sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril staroruský národ. Jeho upevneniu zabránil rozpad Kyjevskej Rusi na feudálne kniežatstvá. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov (Moskovské veľkokniežatstvo, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovský štát) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej Rusi – Ilmenskí Slovania, Kriviči, Viatiči – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v stredoveku ostatné kmene Starej Rusi zostali do veľkej miery nerozvinuté.

V 15. storočí Rusi začali osídľovať stepi v oblasti Povolžia a severného Kaukazu a v 16. storočí Sibír (kozáci). V procese osídľovania týchto oblastí boli asmilované ugro-fínske kmene žijúce na území Východoeurópskej nížiny. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k Slovanom. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami Starej Rusi a vplyv samotného národa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.

Ešte na prelome 19. – 20. storočia Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín[18] (Veľkorusi, Malorusi, Bielorusi). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať Rusíni. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia Ukrajincov a Bielorusov sa tieto dva národy prestali označovať pojmom „Rusi“ (po rusky: Русские). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.

V súčasnosti sa obyčajne termínom „Veľkorusi“ – hovoriac o období do Októbrovej revolúcie – zvykne označovať obyvateľstvo dorevolučného Ruska (do roku 1917).

20. storočie – 21. storočie

Súbor:EthnicRussiansInTheFormerUSSR.png
Percentuálne zastúpenie etnických Rusov v bývalom Sovietskom zväze v čase posledného sčítania ľudu v každej z jeho republík.

V 20. storočí ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia Občianskej vojny (1918 – 1922) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení prvej svetovej vojny Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Do roku 1956 všetky národy ZSSR trpeli v dôsledku prenasledovania ideologických odporcov sovietskeho režimu. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období druhej svetovej vojny počas bojov na východnom fronte v rokoch 1941 – 1945, kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.[19] Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.

V 90. rokoch 20. storočia bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík ZSSR (Pobaltie, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan), ale aj v samotnom Rusku (Čečensko, Adygejská republika, Jakutsko).

Referencie

  1. ↑ Анатольев, Сергей. Нас 150 миллионов Немного. А могло быть меньше. [online]. russkie.org, September 29, 2003, [cit. 2012-02-20]. Dostupné online.
  2. ↑ Ethnic groups in Russia, 2010 census, Rosstat. Retrieved 15 February 2012 {{{1}}}
  3. ↑ Про кількість та склад населення України за підсумками Всеукраїнського перепису населення 2001 року Šablóna:Uk
  4. ↑ (2009 census) [online]. [Cit. 2012-07-22]. Dostupné online.
  5. ↑ Data Access and Dissemination Systems (DADS). American FactFinder - Results   [online]. . Dostupné online.
  6. ↑ http://www.library.cjes.ru/online/?a=con&b_id=416
  7. ↑ (2009 census)
  8. ↑ [1]
  9. ↑ 2011 National Household Survey: Data tables [online]. . Dostupné online.
  10. ↑ Ethnic groups in Kyrgyzstan (2009 census) [online]. Kyrgyz Statistical Agency, 2009, [cit. 2011-03-31]. Dostupné online.
  11. ↑ 2004 Moldovan Census and Transnistrian Census data.
  12. ↑ Australian Bureau of Statistics [online]. Abs.gov.au, [cit. 2012-07-22]. Dostupné online.
  13. ↑ Ausländische Bevölkerung am 31.12.2011 nach Geburtsort und ausgewählten Staatsangehörigkeiten [online]. Statistisches Bundesamt, [cit. 2012-07-27]. Dostupné online. (po nemecky)
  14. ↑ La communauté russe en France est "éclectique".
  15. ↑ La communauté russe en France est "éclectique".
  16. ↑ По разрушении же столпа и по разделении народов взяли сыновья Сима восточные страны, а сыновья Хама – южные страны, Иафетовы же взяли запад и северные страны. От этих же 70 и 2 язык произошел и народ славянский, от племени Иафета – так называемые норики, которые и есть славяне. Originál diela Povesť dávnych liet (po rusky)
  17. ↑ Podľa normanskej teórie (jeden zo smerov v dejiných náuky dejín) pokladajú jej prívrženci Normanov (Varjagov škandinávskeho pôvodu) za zakladateľov prvých štátov východných Slovanov – Novgorodskej zeme a Kyjevskej Rusi.
  18. ↑ V roku 1897 žilo na území Ruského impéria vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.
  19. ↑ Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne. (po rusky)

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o ruské príslovia
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rusi&oldid=6295435“