Ďalekohľad (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram., replaced: - →  –  (2), replaced:   →   (4)
Riadok 23: Riadok 23:
mesiac = August |
mesiac = August |
poznámky=}}
poznámky=}}
'''Ďalekohľad''' (''Telescopium'') je jedno z 88 [[súhvezdie|súhvezdí]] modernej [[astronómia|astronómie]]. Zaviedol ho francúzsky astronóm [[Nicolas Louis de La Caille]], ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočí]]. Pôvodne predstavovalo veľký [[ďalekohľad]] spolu s [[pasážnik]]om.
'''Ďalekohľad''' (''Telescopium'') je jedno z 88 [[súhvezdie|súhvezdí]] modernej [[astronómia|astronómie]]. Zaviedol ho francúzsky astronóm [[Nicolas-Louis de Lacaille]], ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočí]]. Pôvodne predstavovalo veľký [[ďalekohľad]] spolu s [[pasážnik]]om.


== Hviezdy a objekty ==
== Hviezdy a objekty ==

Verzia z 19:22, 7. jún 2016

Ďalekohľad
Mapa súhvezdia Ďalekohľad
Mapa súhvezdia Ďalekohľad

Latinský názovTelescopium
SkratkaTel
GenitívTelescopii
Symbolické vyjadrenieĎalekohľad
Rektascenzia19h
Deklinácia−52°
Plocha251  štvorcových stupňov
Poradie: 57
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα Tel
(Zdanl. magnitúda 3,51)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August

Ďalekohľad (Telescopium) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille, ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po 16. – 17. storočí. Pôvodne predstavovalo veľký ďalekohľad spolu s pasážnikom.

Hviezdy a objekty

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Tel α Tel 3,49m
ζ Tel ζ Tel 4,1m

Najjasnejšia hviezda alfa Telescopii je modrobiely podobor s povrchovou teplotou 18 400 K. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 ly. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza optická dvojhviezda piatej magnitúdy delta 1/delta 2 Telescopii. Dunlop 227 je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. RR Telescopii, nepravidelná premenná hviezda, má extrémne rozpätie magnitúd: od 6,5 do 16,5.

Hoci súhvezdie je blízko Mliečnej cesty a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je guľová hviezdokopa NGC 6584 s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých galaxií, z ktorých je najlepšie pozorovateľná eliptická galaxia NGC 6868. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým ďalekohľadom pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.

Poloha

Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, zéta a epsilon Telescopii. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta Škorpióna – ukazujú naň hviezdy lambda, kappa a iota Scorpii. Celé súhvezdie je vidtieľné od 33° severnej zemepisnej šírky, kde večer kulminuje v júli až v auguste.