Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami

	Juraj Buchholtz
	polyhistor, astronóm
Narodenie	3. november 1688; Kežmarok, Slovensko
Úmrtie	3. august 1737 (48 rokov); Kežmarok, Slovensko
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 07:23, 20. jún 2016

Juraj Buchholtz^[1] (Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz; * 3. november 1688, Kežmarok – † 3. august 1737, Kežmarok), osobnosť UNESCO, syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vroclave a Lipsku.

Život a dielo

Študoval v Rožňave a Kežmarku, v rokoch 1708 – 1713 absolvoval štúdium teológie v Dánsku, Greifswalde, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdií roku 1714 sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v Paludzi a v rokoch 1722 – 1728 bol rektorom ev.a v. školy v Kežmarku. Pobyt v Kežmarku využil nielen na vzdelávanie detí, ale aj na skúmanie prírody. Autor viacerých štúdií o lososoch v rieke Poprad a v Dunajci, o liečivých prameňoch vo Vyšných Ružbachoch o Demänovských jaskyniach. Skúmal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, i Domicu. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. Matej Bel ju v roku 1723 uverejnil vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Bádal spolu so študentmi po tajomstvách Zeleného plesa.

Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom Západných Tatier. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval Mateja Bela o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku 1724 do Belianskych Tatier a k Zelenému plesu pod Jastrabou vežou. Túto vysokohorskú túru opísal v Relation von der Carpathischen Reise v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku 1736 svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od Veľkej Lomnice z roku 1717 s podrobnou legendou.

Buchholtz sa venoval aj astronómii. Pozoroval slnečné a mesačné úkazy. Svoje poznatky uverejnil v rokoch 1723 – 1726 vo Vroclavských análoch Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten. Tu pravidelne uverejňoval svoje meteorologické pozorovania. Počas rokov 1723 – 1726 uverejnil vo Vroclavských análoch vyše 50 článkov, s pozoruhodnými zaujímavosťami. Napríklad, napísal, že 1. marca a 14. júna 1726 bolo v Kežmarku vidieť dve slnká, 29. januára 1724 bolo na celom Spiši zemetrasenie s dvoma otrasmi.

Bol aj literárne činný. Písal latinské, nemecké i slovenské verše, pre svojich študentov napísal divadelnú hru. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.^[2]^[3]

Po Buchholtzovi Uhorský karpatský spolok pomenoval Zbojnícke plesá. Po roku 1918 však názov zapadol do zabudnutia. Meno Juraja Buchholtza je zapísané na zozname osobností UNESCO.^[4]^[5]

Referencie

↑ BUCHHOLTZ, Juraj. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 603 – 604.
↑ Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29
↑ Buchholtz online
↑ Baráthová Nora: Juraj Buchholtz mladší a jeho šlánky o Spiši vo Vroclavských análoch. In: Z minulosti Spiša, Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči. IX. - X. roč. 2001/2002. Levoča 2002, s. 153 - 160
↑ Bohuš, Ivan: Tatry očami Buchholtzovcov, Martin, Osveta 1988.

Externé odkazy

[1] BUCHHOLTZ, Juraj. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 603 – 604.

[2] Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29

[3] Buchholtz online

[4] Baráthová Nora: Juraj Buchholtz mladší a jeho šlánky o Spiši vo Vroclavských análoch. In: Z minulosti Spiša, Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči. IX. - X. roč. 2001/2002. Levoča 2002, s. 153 - 160

[5] Bohuš, Ivan: Tatry očami Buchholtzovcov, Martin, Osveta 1988.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

@@ Riadok 31: / Riadok 31: @@
 == Život a dielo ==
-Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, v rokoch [[1708]] {{--}} [[1713]]  absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a v rokoch [[1722]]{{--}}[[1728]] bol rektorom ev.a v. školy v Kežmarku.  Pobyt v Kežmarku využil nielen na vzdelávanie detí, ale aj na skúmanie prírody. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj [[Silická Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Bádal spolu so študentmi po tajomstvách [[Zelené pleso|Zeleného plesa]].
+Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, v rokoch [[1708]] {{--}} [[1713]]  absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Dánsk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a v rokoch [[1722]]{{--}}[[1728]] bol rektorom ev.a v. školy v Kežmarku.  Pobyt v Kežmarku využil nielen na vzdelávanie detí, ale aj na skúmanie prírody. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj [[Silická Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Bádal spolu so študentmi po tajomstvách [[Zelené pleso|Zeleného plesa]].
 Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežou]]. Túto vysokohorskú túru opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou.