Bolero (Ravel): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 28 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
(vôbec)
(d)
 
Bolero bolo pôvodne zložené pre baletku [[Ida Rubinsteinová|Idu Rubinsteinovú]], ktorá od Ravela žiadala vyslovene skladbu španielskeho charakteru. Ravel povodne zamýšľal pre tento účel skomponovať orchestrálnu verziu na Albenizovu Ibériu, nepodarilo sa mu však získať práva. Narýchlo teda zložil krátke Bolero, ktoré bolo brané viac-menej ako cvičná skladba.
 
Premiéra predstavenia bola 22. novembra [[1928]] v [[Opéra National de Paris|Opéra Opérde Paris]] a v choreografii Bronislavy NijinskejNižinskej. Úspech bol obrovský. Ravel bol takýmto prijatím skladby ale viac zaskočený, než potešený.
 
Dielo je zložené pre mimoriadne pestrý orchester: 2 [[flauta|flauty]], [[pikola]], 2 [[hoboj]]e, hoboj d'amore, [[anglický roh]], 2 B [[klarinet]]y, Es klarinet, basklarinet, 2 [[fagot]]y, kontrafagot, 4 [[lesný roh|lesné rohy]], C trúbka, 3 B trúbky, trombóny, [[tuba]], sopraninový saxofón, sopránový saxofón, tenor saxofón, tympany, dva malé bubny, činely, gong, [[čelesta]], [[harfa]] a sláčikové nástroje (1. a 2. [[husle]], [[Viola (hudobný nástroj)|violy]], [[violončelo|violončelá]], [[kontrabas]]y).
 
Pre skladbu je charakteristický nemenný ostinatívnyostinátny rytmus, ktorý malé bubny udržujú v priebehu celej skladby. Rovnako je nemenný aj basový sprievod. Ako prvý sólový nástroj vystúpi flauta, ktorá zahrá hlavný melodický motív v [[pianissomo|pianissime]]. V ďalšom priebehu postupne vystupujú jednotlivé nástroje a ich rôzne kombinácie. Neustále opakujú dva melodické motívy, na ktorých je založená celá kompozícia. Skladba začína v [[pianissimo|pianissime]] a končí vo [[fortissimo|fortissime]], a je pravdepodobne najdlhším plynulým [[crescendo]]m v dejinách hudby. Silnejúca dynamika a postupne sa pridávajúce nástroje dodávajú skladbe fascinujúcu podobu. Sugestívny účinok je umocnený krátko pred záverom skladby aj náhlym prechodom z tóniny C do tóniny E. Po ôsmich taktoch je ale znovu nastolená základná tónina [[C-dur]]. V šiestom takte od konca skladby sa výrazne pridávajú všetky bicie nástroje. V závere vstupujú do pulzujúcej skladby dlhé [[glissando|glissandá]] trombónov. Skladba tým na chvíľu znie [[disonancia|disonantne]], aby vzápätí bola ukončená jednoduchým C kvinatakordom.
 
Nech už sa názory na Bolero akokoľvek rôznia, je isté, že len skladateľ Ravelovho formátu a génia dokázal vytvoriť z neustále sa opakujúcej melodickej témy tak efektnú a úspešnú skladbu.
Anonymný používateľ

Navigačné menu