Kozmologická konštanta: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 1 595 bajtov ,  pred 4 rokmi
aktualizácia
d (Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q59151))
(aktualizácia)
'''Kozmologická konštanta''' alebo '''Einsteinova konštanta''' λ je [[konštanta]] hypotetickej kozmickej repulzívnej sily, ktorú zaviedol [[Albert Einstein]] pri riešení rovníc poľa [[Všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] na vyrovnanie [[gravitácia|gravitačného pôsobenia]] vo forme kozmologického člena (člena lambda), aby zachoval v tom čase prijímanú hypotézu stacionárnosti vesmíru (ak pôsobí len gravitácia, vesmír nemôže byť stacionárny, musí expandovať alebo kontrahovať). Predpokladaná repulzívna sila pôsobí proti gravitácii a usiluje sa odpudiť hmotné častice do nekonečna: úmerná je hmotnosti odpudzovanej častice a vzdialenosti, nezávisí od hmotnosti odpudzujúceho prostredia. Po objave rozpínania vesmíru ([[Hubblov zákon]]) kozmologická konštanta stratila opodstatnenie a predstavy kozmickej odpudivej sily sa vzdal aj Einstein. V niektorých kozmologických modeloch vesmíru sa však ešte zachováva ([[kozmológia]]).
 
== Fine-tuned universe problém ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Zistenie jej reálnej hodnoty vzbudilo veľké prekvapenie, pretože na základe predpovedí teoretickej fyziky, mala byť pomerne vysoká. Jej skutočná hodnota je približne o 123 rádov(!) menšia. Táto udalosť je preto známa ako „najhoršia predpoveď vo fyzike” <ref>Olaf Dreyer. Background Independent Quantum Field Theory and the Cosmological Constant Problem. Dated: February 1, 2008. http://arxiv.org/hep-th/0409048 </ref>. (Pre porovnanie - počet atómov vo vesmíre sa odhaduje na 10 na 80.3) Na jej dôležitosť pre existenciu komplexného života upozornil nositeľ Nobelovej ceny Steven Weinberg. Uvedomil si, že jej príliš vysoká hodnota by znamenala, že vesmír sa bude rozpínať príliš rýchlo a nebude môcť dôjsť k sformovaniu sa hmotných objektov napríklad galaxií. Naopak jej príliš nízka hodnota by znamenala, že vesmír príliš rýchlo zase skolapsuje v singularite a vôbec nedôjde k objaveniu sa života. Weinberg preto tvrdí, že náš vesmír, umožňujúci existenciu komplexného života, je veľmi zriedkavý.4 V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne-vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje fyzikálna teória, ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavená práve takto.5 Tento problém je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref>
 
{{Encyklopédia astronómie}}
409

úprav

Navigačné menu