Grasalkovičov palác: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
→‎História: doplnenie o Haydnovej tabuli
LacoR (diskusia | príspevky)
→‎Galéria: úprav fontány
Riadok 61: Riadok 61:
BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci
BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci
Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku
Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku
Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života''. Autori [[Tibor Bártfay]], Karol Lacko, Imrich Ehrenberger, Pavel Mikšík, 1978<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Súsošie od [[Tibor Bártfay|T. Bártfaya]] v parku

Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku
Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku
</gallery>
</gallery>

Verzia z 08:29, 2. júl 2016

Grasalkovičov palác
palác
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V / 48.14922; 17.10773
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-32/1 palác
101-32/2 park
101-32/3 pamätná tabuľa
101-32/4 oplotenie s bránami
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.[2]

História

Palác dal postaviť v roku 1760[3] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandtom.[2] Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Nachádza sa tu pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.[4] Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.[5]

V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, od 50. rokov[2] ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.[2] Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil ). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.[6]

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.[2]

Deň otvorených dverí

Deň otvorených dverí v paláci koná každoročne[6] na výročie inaugurácie 15. júna.[7][8] V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.[9]

Incident

28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident Kiska sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Radovan Horváth.[10]

Galéria

Referencie

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  2. a b c d e Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-06-16]. Dostupné online.
  3. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2006, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online.
  4. CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  5. gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  6. a b V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí [online]. Kancelária prezidenta SR, 2016-06-08, rev. 2016-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  7. Deň otvorených dverí prezidentského paláca [online]. TA3, 2013-06-21, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  8. Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie [online]. SITA, 2015-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  9. Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  10. MIKUŠOVIČ, Dušan. Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila [online]. N Press, 2016-06-28, rev. 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.
  11. Generálny investor Bratislavy [online]. gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.

Iné projekty