Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
HPPA (diskusia | príspevky)
4 290 editací
d pravopis
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Spisovateľ
|Meno = Ladislav Ťažký
| meno = Ladislav Ťažký
|Portrét = Ladislav Ťažký (1924 - 2011).JPG
| pseudonym =
|Popis = slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
| popis osoby = slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
| obrázok = Ladislav Ťažký (1924 - 2011).JPG
|Dátum narodenia = [[19. september]] [[1924]]
| popis obrázka =
⚫
|Miesto narodenia = [[Čierny Balog]], [[Slovensko]]
| rodné meno =
⚫
|Dátum úmrtia = {{dúv|2011|1|20|1924|9|19}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| dátum narodenia = [[19. september]] [[1924]]
⚫
| miesto narodenia = [[Čierny Balog]], [[Slovensko]]

⚫
| dátum úmrtia = {{dúv|2011|1|20|1924|9|19}}
| miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| národnosť =
| štátna príslušnosť =
| alma mater =
| zamestnanie =
| manželka =
| partner =
| deti =
| vzťahy =
| žáner =
| obdobie =
| téma =
| hnutie =
| debut = Vojenský zbeh (1962)
| významné práce =
| významné ocenenia =
| ovplyvnený =
| ovplyvnený skryť =
| ovplyvnená =
| ovplyvnená skryť =
| ovplyvnil =
| ovplyvnil skryť =
| ovplyvnila =
| ovplyvnila skryť =
| podpis =
| poznámky =
| web =
| portál1 =
| portál2 =
}}
}}

[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]]
[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]]
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]]{{--}}† [[20. január]] [[2011]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[publicista]], [[dramatik]] a [[scenárista]].
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]]{{--}}† [[20. január]] [[2011]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[publicista]], [[dramatik]] a [[scenárista]].

Verzia z 12:31, 30. júl 2016

Ladislav Ťažký
slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
Ladislav Ťažký
Osobné informácie
Narodenie19. september 1924
 Čierny Balog, Slovensko
Úmrtie20. január 2011 (86 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Dielo
DebutVojenský zbeh (1962)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLadislav Ťažký
(multimediálne súbory na commons)
Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave

Ladislav Ťažký (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista.

Rodina

Životopis

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938 – 1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. R. 1940 – 1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.

Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Satoraljaujhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.

Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946 – 1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952 – 1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967 – 1968 pracoval v redakcii denníka Smena.

Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky.

Až do smrti žil v Bratislave a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske.[1]

Tvorba

Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov časopisecky publikovanými fejtónmi a poviedkami. Knižne debutoval roku 1962 zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta, neskôr písal i novely a najmä romány. Pokračovateľ realistickej tradície, ktorú ozvláštňuje využitím asociatívnej metódy a baladickosťou blízkou ľudovej slovesnosti. Jeho prínos spočíva i v novom prístupe k vojnovej téme a jej odpatetizovaní, odheroizovaní a odpolitizovaní. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovia, Pútnici, Dominika.

Dielo

  • 1962 – Vojenský zbeh, zbierka poviedok
  • 1962 – Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
  • 1962 – Jánošíkova slza, zbierka poviedok
  • 1964 – Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
  • 1964 – Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
  • 1964 – Dunajské hroby, zbierka poviedok
  • 1965 – Kŕdeľ divých Adamov, zbierka noviel
  • 1966 – Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
  • 1968 – V páse zlomená, novela
  • 1969 – Pivnica plná vlkov, román
  • 1969 – Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
  • 1970 – Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
  • 1979 – Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
  • 1983 – Jánošíkova slza, povesť
  • 1983 – Márie a Magdalény, krátke prózy
  • 1986 – Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
  • 1988 – Pred potopou, reportážny román
  • 1990 – Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
  • 1991 – Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
  • 1991 – Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
  • 1992 – Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
  • 1993 – Maršalova dcéra, historický román
  • 1996 – Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
  • 1996 – Literárne vrásky, spomienkové eseje
  • 1997 – Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989 – 1996
  • 1997 – Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
  • 1997 – Očami pútnika, cestopis
  • 1997 – Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
  • 1998 – Ľudia nie sú anjeli
  • 1998 – Vystúpila z obrazu, novela
  • 1999 – Útek z Neresnice, novela
  • 2000 – Krásna zlatá beštia, dvojnovela
  • 2001 – Amor anti Moloch, eseje
  • 2002 – Slzy neplačú
  • 2004 – V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
  • 2009 – Porazení víťazi, román z rokov okupácie
  • 2010 – Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi

Ocenenie

  • Roku 1994 bolo literárne dielo Ladislava Ťažkého ohodnotené cenou Jozefa Cígera Hronského.

Referencie

  1. ↑ MAŤAŠEJE, Peter. Pod románskym kostolíkom bude odpočívať klasik slovenskej literatúry.. Tempo- týždenník občanov okresov Partizánske a Bánovce nad Bebravou, roč. LXXII., čís. 4, s. 1.

Literatúra

Externé odkazy

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Ťažký&oldid=6339783“