Sedmopočetníci: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
zásadné prepracovanie hesla |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Image:Македонски седмочисленици.jpg|thumb|right|Svätí sedmopočetníci. Stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera.]] |
[[Image:Македонски седмочисленици.jpg|thumb|right|Svätí sedmopočetníci. Stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera.]] |
||
[[File:Sv. Sedmočislenici with Jovan Kukuzel in Ardenica.jpg|thumb|Svätí sedmpočetníci a sv. Ján Kukuzel. Stenopis z Ardenice (Albánsko) z roku 1744.]] |
|||
| ⚫ | |||
'''(Svätí) Sedmopočetníci''' (iné názvy: ''' |
'''(Svätí) Sedmopočetníci''' ([[Gréčtina|gr.]] οι επτάριθμοι, [[Cirkevná slovančina|csl.]] седмочисленници) (iné názvy: '''sedempočetníci, sedmočislenici, siedmi (slovanskí) svätí''') je súhrnné označenie pre svätých [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]] a ich najvýznamnejších žiakov, svätých [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]], [[Kliment Ochridský|Klimenta (Ochridského)]], [[Naum Ochridský|Nauma (Ochridského)]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sávu]] a [[Svätý Angelár|Angelára]]. |
||
== Zloženie skupiny == |
|||
Títo žiaci svätých vierozvestov, ktorí sa po vyhnaní z [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] po roku [[885]] uchýlili do [[Bulharsko|Bulharska]], založili v [[Ochrid]]e (v dnešnom západnom [[Macedónsko|Macedónsku]]) stredisko slovanskej bohoslužby a pokračovali v diele solúnskych bratov. |
|||
Najstarším prameňom, kde sa spomínajú piati najvýznamnejší žiaci sv. Cyrila a Metoda, je Život Klimenta Ochridského od svätého [[Teofylakt Ochridský|Teofylakta Ochridského]]. Na jednom mieste uvádza Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Sávu, na inom mieste Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a [[Vavrinec (učeník Cyrila a Metoda)|Vavrinca]]. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Vavrinec (Laurentios/Lavrentij) a Sáva sú jedna a tá istá osoba a Sáva je Vavrincovo mníšske meno. Iní sa domnievajú, že ide o dve osoby. Otázka ostáva zatiaľ otvorená, všetky pramene, kde sa hovorí o sedmopočetníkoch, však medzi sedmopočetníkmi uvádzajú len sv. Sávu.<ref>{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Škoviera |
|||
| meno = Andrej |
|||
| titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2010 |
|||
| počet strán = 247 |
|||
| isbn =978-80-89489-02-2 |
|||
| strany = 15-19 |
|||
| url = http://www.academia.edu/26732089/Sv%C3%A4t%C3%AD_slovansk%C3%AD_sedmopo%C4%8Detn%C3%ADci._The_Seven_Holy_Slavonic_Saints._%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8._%D0%A1%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8B%D0%B5_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B5_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8._full_book_ |
|||
}}</ref> |
|||
Keďže číslo sedem je v biblickom chápaní aj symbolom plnosti, úplnosti, dokonalosti, niektorí skupinu svätých sedmopočetníkov chápu tak, že symbolicky zahŕňa všetkých (svätých) učeníkov a spolupracovníkov sv. Cyrila a Metoda.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 19-26; [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci]</ref> |
|||
[[Kliment Ochridský|Sv. Kliment]], ktorý sa stal tamojším biskupom, zomrel [[27. júl|27. júla]] [[916]] a je pochovaný v [[ochrid]]skom kláštore. V [[Bulharsko|Bulharsku]] a Macedónsku je uctievaný ako národný svätec. |
|||
== Vznik a rozšírenie úcty == |
|||
Spoločné uctievanie sv. vierozvestov a ich nasledovníkov a ich spoločné znázorňovanie je rozšírené u [[gréckokatolíci|gréckokatolíkov]] a vo východnej pravoslávnej cirkvi najmä v [[Bulharsko|Bulharsku]] a Macedónsku. Spoločná úcta svätých sedmopočetníkov sa sformovala na území Ochridského arcibiskupstva, kde vznikli aj dve po grécky napísané služby (bohoslužobné texty na [[večiereň]] a [[utiereň]]) na ich počesť, jedna z nich bola neskôr preložená aj do cirkevnej slovančiny a čiastočne aj do slovenčiny. |
|||
[[File:Monument of Saints Cyril and Methodius in Skopje 03.JPG|thumb|Pamätník svätým sedmopočetníkom v Skopje.]] |
|||
Jednotliví sedmopočetníci boli uctievaní ako svätci pomerne skoro po ich smrti, pri Cyrilovi a Metodovi sú doklady o ich úcte už z 9. storočia, pri Klimentovi z 10. storočia. Otázka ich spoločného uctievania ako sedmopočetníkov však ostáva otvorená. Niektorí vedci datujú vznik ich spoločnej úcty do 11.-13. storočia, iní až na prelom 17.-18. storočia. Prvý písomný doklad - po grécky napísaná služba (t.j. bohoslužobné texty na [[večiereň]] a [[utiereň]]) bola vytlačená na základe starších predlôh asi na začiatku 18. storočia v [[Benátky|Benátkach]]. V tomto texte je aj prvý raz doložené použitie slova sedmopočetníci (οι επτάριθμοι) na označenie týchto svätých. Slovo sedmopočetníci pre týchto svätcov bolo použité najprv v gréčtine (οι επτάριθμοι), z gréčtiny bolo neskôr preložené do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] (седмочисленници). |
|||
Spoločná úcta svätých sedmopočetníkov sa sformovala v [[Ochridské arcibiskupstvo|Ochridskom arcibiskupstve]] (v rokoch 971-1767 autokefálne arcibiskupstvo, pod ktorého správu patrila značná časť Balkánu). V [[Ochrid]]e, resp. jeho okolí pôsobili a nakoniec aj zomreli sv. Kliment a sv. Naum (o Gorazdovi, Sávovi a Angelárovi nemáme presné informácie), preto boli vnímaní títo svätci ako miestni, a to nielen [[Slovania|Slovanmi]], ale aj [[Gréci|Grékmi]] a [[Arumuni|Arumunmi]]. Na území Ochridského arcibiskupstva vznikli aj dve po grécky napísané služby (bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) na ich počesť, jedna z nich bola neskôr preložená aj do cirkevnej slovančiny a čiastočne aj do slovenčiny.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 159-165; Cyrillomethodianum X. Ed. A. E. Tachiaos. Thessalonique: Association hellénique d’études Slaves, 1986, s. 319-352, 251-267; [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sluzba-svatym-sedmopocetnikom.html Služba svätým sedmopočetníkom (27. júla).]</ref> Dôležitými mestami, ktoré sú spojené s úctou svätých sedmopočetníkov je [[Berat (mesto)|Berat]] (predtým Belograd), kde sú uložené údajné ostatky sv. Gorazda a Angelára, a tiež [[Voskopoja|Moschopolis]], kde bola vytlačená druhá grécka služba (bohoslužobné texty) na ich počesť. Ich úcta sa šírila sprvu najmä na Balkáne (na území dnešného [[Macedónsko|Macedónska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Srbsko|Srbska]]) a neskôr (v 20. storočí) aj medzi západnými a východnými Slovanmi.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 32-38.</ref> |
|||
| ⚫ | Na [[Slovensko|Slovensku]] sa |
||
Spoločné uctievanie sv. sedmopočetníkov a ich spoločné znázorňovanie je dnes rozšírené najmä u [[gréckokatolíci|gréckokatolíkov]] a v pravoslávnej cirkvi najmä v Bulharsku a Macedónsku. |
|||
== Ikony a ikonografia == |
|||
Najstaršie spoločné vyobrazenie je stenopis z roku 1612 v [[Monastier]]i presvätej [[Bohorodička|Bohorodičky]] na brehu [[Prespanské jazero|Prespanského jazera]] v južnom Macedónsku. Z 18. storočia sa zachovalo viacero vyobrazení z územia dnešného Albánska, Macedónska a severovýchodného Grécka. V ikonografii sa rozlišuje viacero typov [[Ikona|ikon]] s rozličnou kompozíciou, najznámejšie vyobrazenie je stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu [[Ochridské jazero|Ochridského jazera]] z roku 1806.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 39-40.</ref> |
|||
| ⚫ | |||
== Chrámy == |
|||
[[File:SvetiSedmochislenitsiChurch-Sofia-3.jpg|thumb|Chrám svätých sedmopočetníkov v Sofii.]] |
|||
| ⚫ | |||
Chrámov zasvätených svätým sedmopočetníkom nie je veľa. Najznámejší chrám svätých sedmopočetníkov je v [[Sofia|Sofii]], posvätený bol 27. júla 1903. Na [[Slovensko|Slovensku]] sú im zasvätené dva chrámy - [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícky]] chrám v [[Sobrance|Sobranciach]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávny]] chrám v [[Sukov|Sukove]].<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 40-41.</ref> |
|||
== Dátum sviatku == |
|||
V minulosti bol sviatok svätých sedmopočetníkov slávený [[26. novembra]] i [[17. júla]], v súčasnosti sa v slovanskom svete ustálil ako dátum sviatku [[27. júl]]. Na tento dátum pripadá ich spoločný sviatok aj v kalendári Gréckokatolíckej aj Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. V [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] pripadá na tento deň sviatok svätého Gorazda a spoločníkov.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 38-39.</ref> |
|||
== Zaujímavosti == |
|||
V roku [[2000]] vznikla na [[Slovensko|Slovensku]] Spoločnosť svätých sedmopočetníkov sídliaca v [[Bratislava|Bratislave]]. |
V roku [[2000]] vznikla na [[Slovensko|Slovensku]] Spoločnosť svätých sedmopočetníkov sídliaca v [[Bratislava|Bratislave]]. |
||
Svätí sedmopočetníci sú patrónmi gréckokatolíckej farnosti v [[Prievidza|Prievidzi]], ktorá vznikla v roku 2010. |
|||
Ich spoločný sviatok pripadá v kalendári Gréckokatolíckej aj Pravoslávnej cirkvi na [[27. júl|27. júla]]. V Rímskokatolíckej cirkvi pripadá na tento deň sviatok svätého Gorazda a spoločníkov. |
|||
Keďže svätí Cyril a Metod majú viacero sviatkov v byzantskom cirkevnom roku, v 20. storočí sa medzi južnými Slovanmi od skupiny svätých sedmopočetníkov odvodila skupina svätých päťpočetníkov (Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva).<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 42-43.</ref> |
|||
== Modlitba == |
|||
Tropár svätým sedmopočetníkom v slovenskom preklade (1. hlas): |
|||
''Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, * ktorí zažiarili ako svetlá * a zvestovali nám trojjediného Boha, * Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom* neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, * Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, * ktorí odháňajú démonské učenie * a modlia sa ku Kristovi Bohu, ** aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo.''<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci]</ref> |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:Sedmočislenici}} |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
| Riadok 22: | Riadok 66: | ||
| titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci |
| titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci |
||
| vydanie = 1 |
| vydanie = 1 |
||
| vydavateľ = Slovenský komitét slavistov - |
| vydavateľ = Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV |
||
| miesto = Bratislava |
| miesto = Bratislava |
||
| rok = 2010 |
| rok = 2010 |
||
Verzia z 12:19, 31. júl 2016
(Svätí) Sedmopočetníci (gr. οι επτάριθμοι, csl. седмочисленници) (iné názvy: sedempočetníci, sedmočislenici, siedmi (slovanskí) svätí) je súhrnné označenie pre svätých Cyrila a Metoda a ich najvýznamnejších žiakov, svätých Gorazda, Klimenta (Ochridského), Nauma (Ochridského), Sávu a Angelára.
Zloženie skupiny
Najstarším prameňom, kde sa spomínajú piati najvýznamnejší žiaci sv. Cyrila a Metoda, je Život Klimenta Ochridského od svätého Teofylakta Ochridského. Na jednom mieste uvádza Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Sávu, na inom mieste Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Vavrinca. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Vavrinec (Laurentios/Lavrentij) a Sáva sú jedna a tá istá osoba a Sáva je Vavrincovo mníšske meno. Iní sa domnievajú, že ide o dve osoby. Otázka ostáva zatiaľ otvorená, všetky pramene, kde sa hovorí o sedmopočetníkoch, však medzi sedmopočetníkmi uvádzajú len sv. Sávu.[1]
Keďže číslo sedem je v biblickom chápaní aj symbolom plnosti, úplnosti, dokonalosti, niektorí skupinu svätých sedmopočetníkov chápu tak, že symbolicky zahŕňa všetkých (svätých) učeníkov a spolupracovníkov sv. Cyrila a Metoda.[2]
Vznik a rozšírenie úcty
Jednotliví sedmopočetníci boli uctievaní ako svätci pomerne skoro po ich smrti, pri Cyrilovi a Metodovi sú doklady o ich úcte už z 9. storočia, pri Klimentovi z 10. storočia. Otázka ich spoločného uctievania ako sedmopočetníkov však ostáva otvorená. Niektorí vedci datujú vznik ich spoločnej úcty do 11.-13. storočia, iní až na prelom 17.-18. storočia. Prvý písomný doklad - po grécky napísaná služba (t.j. bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) bola vytlačená na základe starších predlôh asi na začiatku 18. storočia v Benátkach. V tomto texte je aj prvý raz doložené použitie slova sedmopočetníci (οι επτάριθμοι) na označenie týchto svätých. Slovo sedmopočetníci pre týchto svätcov bolo použité najprv v gréčtine (οι επτάριθμοι), z gréčtiny bolo neskôr preložené do cirkevnej slovančiny (седмочисленници).
Spoločná úcta svätých sedmopočetníkov sa sformovala v Ochridskom arcibiskupstve (v rokoch 971-1767 autokefálne arcibiskupstvo, pod ktorého správu patrila značná časť Balkánu). V Ochride, resp. jeho okolí pôsobili a nakoniec aj zomreli sv. Kliment a sv. Naum (o Gorazdovi, Sávovi a Angelárovi nemáme presné informácie), preto boli vnímaní títo svätci ako miestni, a to nielen Slovanmi, ale aj Grékmi a Arumunmi. Na území Ochridského arcibiskupstva vznikli aj dve po grécky napísané služby (bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) na ich počesť, jedna z nich bola neskôr preložená aj do cirkevnej slovančiny a čiastočne aj do slovenčiny.[3] Dôležitými mestami, ktoré sú spojené s úctou svätých sedmopočetníkov je Berat (predtým Belograd), kde sú uložené údajné ostatky sv. Gorazda a Angelára, a tiež Moschopolis, kde bola vytlačená druhá grécka služba (bohoslužobné texty) na ich počesť. Ich úcta sa šírila sprvu najmä na Balkáne (na území dnešného Macedónska, Bulharska, Srbska) a neskôr (v 20. storočí) aj medzi západnými a východnými Slovanmi.[4]
Spoločné uctievanie sv. sedmopočetníkov a ich spoločné znázorňovanie je dnes rozšírené najmä u gréckokatolíkov a v pravoslávnej cirkvi najmä v Bulharsku a Macedónsku.
Ikony a ikonografia
Najstaršie spoločné vyobrazenie je stenopis z roku 1612 v Monastieri presvätej Bohorodičky na brehu Prespanského jazera v južnom Macedónsku. Z 18. storočia sa zachovalo viacero vyobrazení z územia dnešného Albánska, Macedónska a severovýchodného Grécka. V ikonografii sa rozlišuje viacero typov ikon s rozličnou kompozíciou, najznámejšie vyobrazenie je stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera z roku 1806.[5]
Na Slovensku sa vyobrazenie sv. sedmopočetníkov nachádza napr. v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Poluvsí alebo v cerkvi v Sobranciach.
Chrámy
Chrámov zasvätených svätým sedmopočetníkom nie je veľa. Najznámejší chrám svätých sedmopočetníkov je v Sofii, posvätený bol 27. júla 1903. Na Slovensku sú im zasvätené dva chrámy - gréckokatolícky chrám v Sobranciach a pravoslávny chrám v Sukove.[6]
Dátum sviatku
V minulosti bol sviatok svätých sedmopočetníkov slávený 26. novembra i 17. júla, v súčasnosti sa v slovanskom svete ustálil ako dátum sviatku 27. júl. Na tento dátum pripadá ich spoločný sviatok aj v kalendári Gréckokatolíckej aj Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. V Rímskokatolíckej cirkvi pripadá na tento deň sviatok svätého Gorazda a spoločníkov.[7]
Zaujímavosti
V roku 2000 vznikla na Slovensku Spoločnosť svätých sedmopočetníkov sídliaca v Bratislave.
Svätí sedmopočetníci sú patrónmi gréckokatolíckej farnosti v Prievidzi, ktorá vznikla v roku 2010.
Keďže svätí Cyril a Metod majú viacero sviatkov v byzantskom cirkevnom roku, v 20. storočí sa medzi južnými Slovanmi od skupiny svätých sedmopočetníkov odvodila skupina svätých päťpočetníkov (Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva).[8]
Modlitba
Tropár svätým sedmopočetníkom v slovenskom preklade (1. hlas):
Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, * ktorí zažiarili ako svetlá * a zvestovali nám trojjediného Boha, * Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom* neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, * Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, * ktorí odháňajú démonské učenie * a modlia sa ku Kristovi Bohu, ** aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo.[9]
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sedmopočetníci
Referencie
- ↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 15-19.
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 19-26; Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 159-165; Cyrillomethodianum X. Ed. A. E. Tachiaos. Thessalonique: Association hellénique d’études Slaves, 1986, s. 319-352, 251-267; Služba svätým sedmopočetníkom (27. júla).
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 32-38.
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 39-40.
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 40-41.
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 38-39.
- ↑ Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 42-43.
- ↑ Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci
Literatúra
- ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2.
- ŠKOVIERA, Andrej. „Skupina svätých slovanských sedmopočetníkov“. In: Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Red. Ján Doruľa. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2008, s. 108-139. ISBN 978-80-969992-3-1
- ŠKOVIERA, Andrej. „Svätí slovanskí sedmopočetníci“ In: Gréckokatolícky kalendár 2010. Košice: Byzant, 2009, s. 34-37. ISBN 978-80-85581-49-2
Externé odkazy