Buržoázia: Rozdiel medzi revíziami
d Rozlíšenie za pomoci robota: Francúzska revolúcia – zmenené odkazy na Veľká francúzska revolúcia |
dopl |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Bez zdroja}} |
|||
'''Buržoázia''' (z [[francúzština|fr.]] ''bourgeoisie'' = meštianstvo, meštiactvo, buržoázia) je pojem, ktorý má dva základné významy. |
'''Buržoázia''' (z [[francúzština|fr.]] ''bourgeoisie'' = meštianstvo, meštiactvo, buržoázia) je pojem, ktorý má dva základné významy. |
||
Vznikol v 16. storočí vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ako označenie zámožných mešťanov, najmä majiteľov podnikateľského majetku a finančného kapitálu (obchodníci, bankári, majitelia [[manufaktúra|manufaktúr]], neskôr tovární a pod.). Od čias [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] (začala r. [[1789]]) je buržoázia chápaná ako opak [[citoyen]]a, t. j. politicky uvedomelého občana. V priebehu Francúzskej revolúcie sa buržoázia ako vrchná vrstva tzv. [[tretí stav|tretieho stavu]] (strednej vrstvy, fr. tiers état), t. j. opaku šľachty, stala vedúcou spoločenskou silou vo Francúzsku. V nasledujúcom období sa jej - najmä priemyselným a obchodným podnikateľom - podarilo presadiť svoje záujmy (najmä zavedením volebného práva, odstupňovaného podľa daní odvádzaných poplatníkmi). Ako označenie podobnej vrstvy sa výraz používa aj pre iné krajiny. |
Vznikol v 16. storočí vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ako označenie zámožných mešťanov, najmä majiteľov podnikateľského majetku a finančného kapitálu (obchodníci, bankári, majitelia [[manufaktúra|manufaktúr]], neskôr tovární a pod.). Od čias [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] (začala r. [[1789]]) je buržoázia chápaná ako opak [[citoyen]]a, t. j. politicky uvedomelého občana. V priebehu Francúzskej revolúcie sa buržoázia ako vrchná vrstva tzv. [[tretí stav|tretieho stavu]] (strednej vrstvy, fr. tiers état), t. j. opaku šľachty, stala vedúcou spoločenskou silou vo Francúzsku. V nasledujúcom období sa jej - najmä priemyselným a obchodným podnikateľom - podarilo presadiť svoje záujmy (najmä zavedením volebného práva, odstupňovaného podľa daní odvádzaných poplatníkmi). Ako označenie podobnej vrstvy sa výraz používa aj pre iné krajiny. |
||
V chápaní [[Karl Marx|Karla Marxa]] má buržoázia trochu iný význam. Ide o vedúcu triedu [[kapitalizmus|kapitalistickej spoločnosti]], zjednodušene o všetkých [[podnikateľ]]ov. Buržoázia vykorisťuje [[proletariát (marxizmus)|proletariát]] a je niečo ako jeho protikladom. Keďže je vlastníkom výrobných prostriedkov, určuje výrobné pomery a ich ideologickú [[nadstavba|nadstavbu]] (pozri aj [[marxizmus]], [[historický materializmus]]). V tomto zmysle bol výraz buržoázia v časoch [[socializmus|socializmu]] často používaný a v niektorých obdobiach sa stal skoro až negatívnym označením pre každého zámožného, príp. nemanuálne pracujúceho človeka. |
V chápaní [[Karl Marx|Karla Marxa]] má buržoázia trochu iný význam. Ide o vedúcu triedu [[kapitalizmus|kapitalistickej spoločnosti]], zjednodušene o všetkých [[podnikateľ]]ov. Buržoázia vykorisťuje [[proletariát (marxizmus)|proletariát]] a je niečo ako jeho protikladom čo vedie k revolúcii a vzniku beztriednej spoločnosti.<ref name="30 sekúnd politiky"> {{Citácia knihy| priezvisko = Taylor| meno = Steven L.| odkaz na autora =| titul = 30 sekúnd politiky| vydanie = Prvé| vydavateľ = Fortuna Libri| miesto = Bratislava| rok = 2012| počet strán = 160 | isbn = 978-80-8142-013-9| kapitola = Komunizmus | strany = 100| jazyk = }}</ref> Keďže je vlastníkom výrobných prostriedkov, určuje výrobné pomery a ich ideologickú [[nadstavba|nadstavbu]] (pozri aj [[marxizmus]], [[historický materializmus]]). V tomto zmysle bol výraz buržoázia v časoch [[socializmus|socializmu]] často používaný a v niektorých obdobiach sa stal skoro až negatívnym označením pre každého zámožného, príp. nemanuálne pracujúceho človeka. |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{Projekt|}} |
|||
[[Kategória:História]] |
[[Kategória:História]] |
||
Verzia z 18:45, 15. august 2016
Buržoázia (z fr. bourgeoisie = meštianstvo, meštiactvo, buržoázia) je pojem, ktorý má dva základné významy.
Vznikol v 16. storočí vo Francúzsku ako označenie zámožných mešťanov, najmä majiteľov podnikateľského majetku a finančného kapitálu (obchodníci, bankári, majitelia manufaktúr, neskôr tovární a pod.). Od čias Francúzskej revolúcie (začala r. 1789) je buržoázia chápaná ako opak citoyena, t. j. politicky uvedomelého občana. V priebehu Francúzskej revolúcie sa buržoázia ako vrchná vrstva tzv. tretieho stavu (strednej vrstvy, fr. tiers état), t. j. opaku šľachty, stala vedúcou spoločenskou silou vo Francúzsku. V nasledujúcom období sa jej - najmä priemyselným a obchodným podnikateľom - podarilo presadiť svoje záujmy (najmä zavedením volebného práva, odstupňovaného podľa daní odvádzaných poplatníkmi). Ako označenie podobnej vrstvy sa výraz používa aj pre iné krajiny.
V chápaní Karla Marxa má buržoázia trochu iný význam. Ide o vedúcu triedu kapitalistickej spoločnosti, zjednodušene o všetkých podnikateľov. Buržoázia vykorisťuje proletariát a je niečo ako jeho protikladom čo vedie k revolúcii a vzniku beztriednej spoločnosti.[1] Keďže je vlastníkom výrobných prostriedkov, určuje výrobné pomery a ich ideologickú nadstavbu (pozri aj marxizmus, historický materializmus). V tomto zmysle bol výraz buržoázia v časoch socializmu často používaný a v niektorých obdobiach sa stal skoro až negatívnym označením pre každého zámožného, príp. nemanuálne pracujúceho človeka.
Referencie
- ↑ TAYLOR, Steven L.. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. 160 s. ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola Komunizmus, s. 100.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buržoázia
