Moderna (začiatok 20. storočia): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
formulácia
d (kategórie)
d (formulácia)
[[Súbor:_Corbu_weissenhof_lores.jpg|thumb|upright=1.0|Le Corbusier, Vila v Stuttgarte]]
== Pôvod a vývoj ==
Slovo pochádza od latinského ''modo'', teraz, a po prvýkrát sa vyskytuje v [[stredovek]]u ako skôr ironické označenie pre tých, ktorí sa domnievajú, že presiahli svojesvojho predchodcu. Už v neskorom stredoveku však môže označovať aj prúdy a hnutia, ktoré sa snažia prekonať rôzne chyby a nedostatky predchádzajúceho čiže "starého", ako napríklad ''[[devotio moderna]].'' Slovo "moderné" sa potom stáva heslom tých, čo sa stavajú proti [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanistickému]] obdivovaniu [[starovek|antiky]] a súdia, že jej výkony možno prekonať, prípadne, že už sú prekonané. Dôležitou epizódou tohto sporu bolo, keď [[René Descartes]] v ''Geometrii'' podal všeobecné riešenie úlohy, ktorá v antike platila ako neriešiteľná. Koncom [[17. storočie|17. storočia]] potom vznikol vo [[Francúzsko|Francúzsku]] "Spor starých a moderných" (''Querelle des anciens et des modernes''), ktorého téma - prekonávanie klasickej antiky - sa potom tiahne až do súčasnosti. Slovo "moderné" sa tak stalo synonymom osvety, pokroku, rozumu a slobody, protikladom starého tmárstva a útlaku.
 
Už v romantizme sa ale objavujú postoje, ktoré túto modernu kritizujú, vytýkajú jej prerušenie tradície, stratu hodnôt, prípadne aj rozbitie morálky a spoločenskej súdržnosti. K "moderne" v pozitívnom - aj keď veľmi neurčitom - zmysle sa koncom [[19. storočie|19. storočia]] hlási [[moderné umenie]], ktoré sa stavia ako proti akademizmu a jeho inštitúciám, tak proti dekoratívnemu historizmu, napodobovaniu starších umeleckých slohov najmä v architektúre.
4 290

úprav

Navigačné menu