Jeruzalem: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Buko1 (diskusia | príspevky)
d Politická realita
Riadok 82: Riadok 82:
}}
}}


'''Jeruzalem''' ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Jerusalem.ogg|'''ירושלים''' }} ''Jerušalajim'', [[arabčina|arabs.]] {{Audio|ArAlquds.ogg|'''القُدس'''}} ''Al-Kuds'', [[novogréčtina|gr.]]'' Ἱεροσόλυμα'' - Hierosolyma) je [[hlavné mesto]] [[Izrael]]a. Pre [[žid]]ov, [[kresťanstvo|kresťanov]] a [[moslim]]ov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije okolo 700 000 obyvateľov.
'''Jeruzalem''' ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Jerusalem.ogg|'''ירושלים''' }} ''Jerušalajim'', [[arabčina|arabs.]] {{Audio|ArAlquds.ogg|'''القُدس'''}} ''Al-Kuds'', [[novogréčtina|gr.]]'' Ἱεροσόλυμα'' - Hierosolyma) je najväčšie mesto [[Izrael|Izraela]]. [[Izrael]], aj [[Palestínske autonómne územia|Palestína]] ho považujú za svoje [[hlavné mesto]], čo je ale v rozpore s [[plánmi OSN na rozdelenie Palestíny]] z roku 1948, podľa ktorých mal byť Jeruzalem a [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]] pod medzinárodnou správou. Pre [[žid]]ov, [[kresťanstvo|kresťanov]] a [[moslim]]ov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije okolo 700 000 obyvateľov.


Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine stál ''Sión''. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčším izraelským mestom.
Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine stál ''Sión''. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčším izraelským mestom.

Verzia z 17:47, 1. september 2016

Jeruzalem
ירושלים
Mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: יְרוּשָׁלַיִם / القُدس
Štát Izrael Izrael
Nadmorská výška 754 m n. m.
Súradnice 31°47′0″S 35°13′0″V / 31,78333°S 35,21667°V / 31.78333; 35.21667
Rozloha 125,2 km² (12 520 ha)
Obyvateľstvo 933,200 (2012)
Primátor Zaki al-Ghul (na východ)
Nir Barkat (západ)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Jerusalem
Webová stránka: www.jerusalem.muni.il
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jeruzalem (hebr. Prehrať ירושלים Jerušalajim, arabs. Prehrať القُدس Al-Kuds, gr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je najväčšie mesto Izraela. Izrael, aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto, čo je ale v rozpore s plánmi OSN na rozdelenie Palestíny z roku 1948, podľa ktorých mal byť Jeruzalem a Betlehem pod medzinárodnou správou. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije okolo 700 000 obyvateľov.

Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine stál Sión. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčším izraelským mestom.

Jeruzalem má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku. V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto ležiace vo výške 800 metrov nad morom.

Dejiny

  • pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
  • cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
  • bronzová doba: Prvými známymi obyvateľmi boli Kanaánci, po nich Amorejci. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
    • okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
    • 14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu. Názov znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanaánsky boh súmraku). Keďže v hebrejčine šalom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako „mesto pokoja“.
  • po 1000 pred Kr.: Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podľa Biblie ho získal vojnou od kanaánskych Jebuzejcov a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozšliapanie).
  • po 970 pred Kr.: Kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej činnosti.
  • ca. 933 pred Kr.: Po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
  • po 722 pred Kr.: Po dobytí Asýriou opäť náboženské centrum Židov
  • pred 700 pred Kr.: Kráľ Ezechiáš tu dal vybudovať 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta
  • 587 pred Kr.: Mesto bolo vyplienené Nabukadnezarom, kráľom Babylonu a jeho obyvateľstvo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
  • po ca. 537 pred Kr.: Znovuvybudovanie mesta po návrate Židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
  • 333 pred Kr.: Dobytý Alexandrom Veľkým.
  • po 323 pred Kr.: Pripadol Seleukovcom, ktorý neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili
  • 135 – 63 pred Kr.: Centrum makabejského judského kráľovstva. V roku 133 vybudované hradby.
  • 63 pred Kr.: Spolu s judským kráľovstvom dobytý Rimanmi.
  • po 37 pred Kr.: Za vlády Herodesa Veľkého sa stal dočasne hlavným mestom obnoveného Judského kráľovstva. Herodes dal zreštaurovať chrám, obohnať ho múrom a stavalo sa aj na okolí pahorku. Vznikla aj Dávidova veža a pevnosť Antonia
  • od 6 po Kr.: centrum rímskej provincie Judea
  • po 33: Podľa tradície v meste vznikla kresťanská cirkev
  • po 37: Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., druhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta)
  • 66-70: Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
  • 132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
  • 2. štvrtina 4. stor. – 614: Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. tu vzniklo veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašií – na hore Olivovej, na Golgote a pod.
  • 614 – 628: Súčasť Perzskej ríše
  • 638 – 1099: Súčasť arabskej ríše, moslimské náboženské centrum. Premenovali ho na Al Kuds.
  • okolo 700: Z tohto obdobia sa zachovali zvyšky chrámu na chrámovom pahorku
  • 1099 – 1187 a 1229 – 1244: Obsadený križiakmi, centrum Jeruzalemského kráľovstva.
  • 1244 – 1517: Opäť pod arabskou nadvládou
  • 1517 – 1917: Súčasť Osmanskej ríše
  • 1920 – 1947: Centrum britského mandátneho územia Palestína
  • 1947 – 1949: Medzinárodné územie (na základe rozhodnutia OSN)
  • 1949: Rozdelený medzi Izrael a Jordánsko. Židovskú časť v roku 1950 Izrael vyhlásil za svoje hlavné mesto.
  • 1967: Izrael dobyl zvyšok mesta.
  • 1980: Celé mesto bolo vyhlásené za hlavné mesto Izraela.

Galéria

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jeruzalem

Panoráma mesta

Panoráma z Olivovej hory