Filozofia techniky: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Vetvy filozofie; pridaná Kategória:Filozofia podľa predmetu pomocou použitia HotCat |
Predchádzajúce nespočetné pokusy morálno-filozofického reflektovania, hodnotenia techniky a filozoficky adekvátnejších definovaní techniky sa v zásade špecifikovali do podoby: scientisticko-racionalistickej: technika je v pozícii aplikovanej |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Filozofia techniky''' je [[filozofická disciplína]], ktorá sa zaoberá svetonázorovými a filozofickými problémami techniky, najmä gnozeologickými, metodologickými a etickými. Nespočetné pokusy morálno-filozofického reflektovania, hodnotenia techniky a filozoficky adekvátnejších definovaní techniky sa v zásade špecifikovali do podoby: ''scientisticko-racionalistickej:'' technika je v pozícii aplikovanej prírodovedy – aplikácia teórií a metód vedy na praktické konanie (E. Mach, B. Russell, M. Bunge); ''systémovo-teoretickej'' (''resp. analytickej'')'':'' dominujú aspekty sociálno-politické, ekonomické, kultúrne, ekologické (F. Rapp, J. Ellul, H. Marcuse, J. Habermas a i.); ''existenciálno-antropologickej:'' sústredenie pozornosti na vzťah medzi technikou a podstatou človeka, na filozoficko-antropologické a morálno-filozofické aspekty (M. Scheler, A. Gehlen, J. Ortega y Gasset, O. Spengler, G. Anders a i.); ''epistemologickej:'' technika je ponímaná ako produkt rôznych foriem poznania (H. Skolimowski, J. Jarvie a i.); ''náboženskej'' interpretácie techniky líšiace sa rôznymi výkladmi náboženského života, ktoré implikujú náboženské hodnotenie a definovanie techniky; interpretácie v duchu kresťanského milenizmu – v chápaní technického rozvoja ako prípravy na milénium a príchod Krista; absolutizácia úlohy židovsko-kresťanskej náboženskej a kultúrnej tradície na nekontrolovateľný a nekrofilny atak techniky vo všetkých sférach žitého sveta; chápanie vedcov a technikov ako tých, ktorí pokračujú v Božom diele atď. (J. A. Etzler, N. Berďajev, L. White Jr., J. Milton, E. Gill, F. Dessauer, Y. R. Simon, D. F. Noble a i.). V každej z nich sa určitým spôsobom reflektoval všeobecný priestor tzv. stechnizovaného sveta (sveta v každej oblasti poznamenaného technikou) a divergentné tendovanie charakteristík techniky, resp. modifikáciu otázky: čo je technika? do podoby: čo technika znamená?, pričom druhá otázka implikuje: čo to znamená pre človeka? (bližšie pozri: L. Stekauerová: Filozofia techniky, pokus o hodnotovú reflexiu techniky. 1999). |
|||
'''Filozofia techniky''' je [[filozofická disciplína]], ktorá sa zaoberá svetonázorovými a filozofickými problémami techniky, najmä gnozeologickými, metodologickými a etickými. |
|||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
Verzia z 20:19, 10. september 2016
Filozofia techniky je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá svetonázorovými a filozofickými problémami techniky, najmä gnozeologickými, metodologickými a etickými. Nespočetné pokusy morálno-filozofického reflektovania, hodnotenia techniky a filozoficky adekvátnejších definovaní techniky sa v zásade špecifikovali do podoby: scientisticko-racionalistickej: technika je v pozícii aplikovanej prírodovedy – aplikácia teórií a metód vedy na praktické konanie (E. Mach, B. Russell, M. Bunge); systémovo-teoretickej (resp. analytickej): dominujú aspekty sociálno-politické, ekonomické, kultúrne, ekologické (F. Rapp, J. Ellul, H. Marcuse, J. Habermas a i.); existenciálno-antropologickej: sústredenie pozornosti na vzťah medzi technikou a podstatou človeka, na filozoficko-antropologické a morálno-filozofické aspekty (M. Scheler, A. Gehlen, J. Ortega y Gasset, O. Spengler, G. Anders a i.); epistemologickej: technika je ponímaná ako produkt rôznych foriem poznania (H. Skolimowski, J. Jarvie a i.); náboženskej interpretácie techniky líšiace sa rôznymi výkladmi náboženského života, ktoré implikujú náboženské hodnotenie a definovanie techniky; interpretácie v duchu kresťanského milenizmu – v chápaní technického rozvoja ako prípravy na milénium a príchod Krista; absolutizácia úlohy židovsko-kresťanskej náboženskej a kultúrnej tradície na nekontrolovateľný a nekrofilny atak techniky vo všetkých sférach žitého sveta; chápanie vedcov a technikov ako tých, ktorí pokračujú v Božom diele atď. (J. A. Etzler, N. Berďajev, L. White Jr., J. Milton, E. Gill, F. Dessauer, Y. R. Simon, D. F. Noble a i.). V každej z nich sa určitým spôsobom reflektoval všeobecný priestor tzv. stechnizovaného sveta (sveta v každej oblasti poznamenaného technikou) a divergentné tendovanie charakteristík techniky, resp. modifikáciu otázky: čo je technika? do podoby: čo technika znamená?, pričom druhá otázka implikuje: čo to znamená pre človeka? (bližšie pozri: L. Stekauerová: Filozofia techniky, pokus o hodnotovú reflexiu techniky. 1999).
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.