Kozmická stanica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Magy357 (diskusia | príspevky)
4 410 editací
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 524 editací
aktualizácia
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:STS-135 final flyaround of ISS 1.jpg|right|thumb|250px|Medzinárodná kozmická stanica [[ISS]] pri pohľade z raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] v roku [[2011]]]]
[[Súbor:STS-135 final flyaround of ISS 1.jpg|right|thumb|250px|[[Medzinárodná vesmírna stanica]] (ISS) pri pohľade z raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|''Atlantis'']] v roku [[2011]]]]


'''Kozmická stanica''' alebo '''vesmírna stanica''' je umelá štruktúra určená na pobyt [[človek|ľudí]] vo [[vesmír]]e. Na rozdiel od [[kozmická loď|kozmickej lode]] nemá stanica žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]], kde zhorí v jej vrchných vrstvách.
'''Kozmická stanica''' alebo '''vesmírna stanica''' je umelá štruktúra určená na pobyt [[človek|ľudí]] vo [[vesmír]]e. Na rozdiel od [[kozmická loď|kozmickej lode]] nemá stanica žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]], kde zhorí v jej vrchných vrstvách.
Riadok 9: Riadok 9:
Od roku [[1998]] sa 16 štátov podieľa na výstavbe [[ISS|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.
Od roku [[1998]] sa 16 štátov podieľa na výstavbe [[ISS|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.


V roku [[2011]] vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov [[Tchien-kung 1]] a v júni [[2012]] k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.
V roku [[2011]] vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov [[Tchien-kung i chao|Tchien-kung 1]] a v júni [[2012]] k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.


== Zoznam kozmických staníc ==
== Zoznam kozmických staníc ==
Riadok 15: Riadok 15:
|- bgcolor=lightgrey
|- bgcolor=lightgrey
! rowspan="2" | Názov stanice
! rowspan="2" | Názov stanice
! rowspan="2" | Vypustená
! rowspan="2" | Štart
! rowspan="2" | Zničená
! rowspan="2" | Vstup do atmosféry
! colspan="2" | Dní používania
! colspan="2" | Dní používania
! rowspan="2" | Posádka<br />a návštevníci
! rowspan="2" | Celkom posádky<br />a návštevníkov
! colspan="2" | Návštev
! colspan="2" | Návštev
! rowspan="2" | Hmotnosť<br />([[kilogram|kg]])
! rowspan="2" | Hmotnosť<br />([[kilogram|kg]])
|- bgcolor=lightgrey
|- bgcolor=lightgrey
! | Na dráhe
! | Na obežnej dráhe
! | Pracovne
! | Obývaná
! | S posádkou
! | Pilotované
! | Bez posádky
! | Nepilotované
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 1]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Saľut 1]]/DOS-1
| align="center" | [[19. apríl]] [[1971]]<br />01:40:00 UTC
| align="center" | [[19. apríl]] [[1971]]<br />01:40:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[11. október]] [[1971]]
| align="center" | [[11. október]] [[1971]]
| 175
| 175
| 24
| 23
| 3
| 3
| 2
| 2
Riadok 37: Riadok 37:
| 18 425
| 18 425
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 2]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[DOS-2]]
| align="center" | [[3. apríl]] [[1973]]<br />01:40:00 UTC
| align="center" | [[29. júl]] [[1972]]<br />03:21 UTC
| align="center" valign="top" | [[29. apríl]] [[1973]]
| align="center" | [[29. júl]] [[1972]]
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 18 425
|-
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Saľut 2]]/[[Almaz|Almaz 1]]
| align="center" | [[3. apríl]] [[1973]]<br />09:00:00 UTC
| align="center" | [[28. máj]] [[1973]]
| 54
| 54
| 0
| 0
Riadok 47: Riadok 57:
| 18 500
| 18 500
|-
|-
| align="left" | [[Skylab]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Kozmos 557|DOS-3]]
| align="center" | [[11. máj]] [[1973]]<br />00:20:00 UTC
| align="center" | [[22. máj]] [[1973]]
| 11
| 0
| 0
| 0
| 0
| 19 400
|-
| align="left" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Skylab]]
| align="center" | [[14. máj]] [[1973]]<br />17:30:00 UTC
| align="center" | [[14. máj]] [[1973]]<br />17:30:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[11. júl]] [[1979]]<br />16:37:00 UTC
| align="center" | [[11. júl]] [[1979]]<br />16:37:00 UTC
| 2 249
| 2 249
| 171
| 171
Riadok 55: Riadok 75:
| 3
| 3
| 0
| 0
| 77 088
| 77 111
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 3]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Saľut 3]]/[[Almaz|Almaz 2]]
| align="center" | [[25. jún]] [[1974]]<br />22:38:00 UTC
| align="center" | [[25. jún]] [[1974]]<br />04:15:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[24. január]] [[1975]]
| align="center" | [[24. január]] [[1975]]
| 213
| 213
| 15
| 15
Riadok 65: Riadok 85:
| 1
| 1
| 0
| 0
| 18 500
| 18 900
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 4]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Saľut 4]]/DOS-4
| align="center" | [[26. december]] [[1974]]<br />04:15:00 UTC
| align="center" | [[26. december]] [[1974]]<br />04:15:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[3. február]] [[1977]]
| align="center" | [[3. február]] [[1977]]
| 770
| 770
| 92
| 92
Riadok 77: Riadok 97:
| 18 500
| 18 500
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 5]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Saľut 5]]/OPS-3
| align="center" | [[22. jún]] [[1976]]<br />18:04:00 UTC
| align="center" | [[22. jún]] [[1976]]<br />18:04:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[8. august]] [[1977]]
| align="center" | [[8. august]] [[1977]]
| 412
| 412
| 67
| 67
Riadok 87: Riadok 107:
| 19 000
| 19 000
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 6]]
| align="left" | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1955-1980).svg|22px|border]] [[Saľut 6]]/DOS-5
| align="center" | [[29. september]] [[1977]]<br />06:50:00 UTC
| align="center" | [[29. september]] [[1977]]<br />06:50:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[29. júl]] [[1982]]
| align="center" | [[29. júl]] [[1982]]
| 1 764
| 1 764
| 683
| 683
Riadok 95: Riadok 115:
| 16
| 16
| 14
| 14
| 19 000
| 19 824
|-
|-
| align="left" | [[Saľut 7]]
| align="left" | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Saľut 7]]/DOS-6
| align="center" | [[19. apríl]] [[1982]]<br />19:45:00 UTC
| align="center" | [[19. apríl]] [[1982]]<br />19:45:00 UTC
| align="center" valign="top" | [[7. február]] [[1991]]
| align="center" | [[7. február]] [[1991]]
| 3 216
| 3 216
| 816
| 816
Riadok 105: Riadok 125:
| 12
| 12
| 15
| 15
| 19 000
| 19 824
|-
|-
| align="left" | [[Mir]]
| align="left" | {{minivlajka|Sovietsky zväz}}/{{minivlajka|Rusko}} [[Mir]]
| align="center" | [[19. február]] [[1986]]<br />21:28:23 UTC
| align="center" | [[19. február]] [[1986]]<br />21:28:23 UTC
| align="center" valign="top" | [[23. marec]] [[2001]]<br />05:50:00 UTC
| align="center" | [[23. marec]] [[2001]]<br />05:50:00 UTC
| 5 511
| 5 511
| 4 594
| 4 594
Riadok 117: Riadok 137:
| 124 340
| 124 340
|-
|-
| align="left" | [[ISS]]
| align="left" | [[Medzinárodná vesmírna stanica]]
| align="center" | [[20. november]] [[1998]]<br />21:28:23 UTC
| align="center" | [[20. november]] [[1998]]<br />04:15:00 UTC
| align="center" | —
| align="center" | —
| *''{{vek v dňoch|1998|11|20}}''
| *4 972
| *''{{vek v dňoch|2000|11|02}}''
| *4 259
| *331
| *''309+''
| *''[[Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu|84]]''
| *67
| *''[[Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu|94]]''
| *57
| *cca 450 000
| *cca 450 000
|-
|-
| align="left" | [[Tchien-kung 1]]
| align="left" | {{minivlajka|Čína}} [[Tchien-kung i chao|Tchien-kung 1]]
| align="center" | [[29. september]] [[2011]]<br />13:16:03 UTC
| align="center" | [[29. september]] [[2011]]<br />13:16:03 UTC
| align="center" | —
| align="center" | —
| **''{{vek v dňoch|2011|09|29}}''
| ** 696
| ** 26
| 19
| ** 6
| 6
| ** 2
| 2
| ** 1
| 1
| **8500
| 8 506
|-
| align="left" | {{minivlajka|Čína}} [[Tchien-kung er chao|Tchien-kung 2]]
| align="center" | [[15. september]] [[2016]]<br />14:04:12 UTC
| align="center" | —
| ***''{{vek v dňoch|2016|09|15}}''
| ***''0''
| ***''0''
| ***''0''
| ***''0''
| 8 600
|}
|}


* *ISS, prebiehajúca misia, dáta platné pre [[1. júl]] [[2012]]
* *Medzinárodná vesmírna stanica, prebiehajúca misia, dáta platné pre {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}} {{CURRENTYEAR}}
* **Tchien-kung 1, prebiehajúca misia, dáta platné pre [[25. august]] [[2013]]
* **Tchien-kung 1, prebiehajúca misia, dáta platné pre {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}} {{CURRENTYEAR}}
* ***Tchien-kung 2, prebiehajúca misia, dáta platné pre {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}} {{CURRENTYEAR}}


[[Kategória:Kozmonautika]]
[[Kategória:Kozmonautika]]

Verzia z 17:04, 17. október 2016

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) pri pohľade z raketoplánu Atlantis v roku 2011

Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode nemá stanica žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.

Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 3 až 7 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.

Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.

V roku 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmických staníc

Názov stanice Štart Vstup do atmosféry Dní používania Celkom posádky
a návštevníkov 		Návštev Hmotnosť
(kg)
Na obežnej dráhe Obývaná Pilotované Nepilotované
Saľut 1/DOS-1 19. apríl 1971
01:40:00 UTC 		11. október 1971 175 23 3 2 0 18 425
DOS-2 29. júl 1972
03:21 UTC 		29. júl 1972 0 0 0 0 0 18 425
Saľut 2/Almaz 1 3. apríl 1973
09:00:00 UTC 		28. máj 1973 54 0 0 0 0 18 500
DOS-3 11. máj 1973
00:20:00 UTC 		22. máj 1973 11 0 0 0 0 19 400
Spojené štáty Skylab 14. máj 1973
17:30:00 UTC 		11. júl 1979
16:37:00 UTC 		2 249 171 9 3 0 77 111
Saľut 3/Almaz 2 25. jún 1974
04:15:00 UTC 		24. január 1975 213 15 2 1 0 18 900
Saľut 4/DOS-4 26. december 1974
04:15:00 UTC 		3. február 1977 770 92 4 2 1 18 500
Saľut 5/OPS-3 22. jún 1976
18:04:00 UTC 		8. august 1977 412 67 4 2 0 19 000
Saľut 6/DOS-5 29. september 1977
06:50:00 UTC 		29. júl 1982 1 764 683 33 16 14 19 824
Sovietsky zväz Saľut 7/DOS-6 19. apríl 1982
19:45:00 UTC 		7. február 1991 3 216 816 26 12 15 19 824
Sovietsky zväz /Rusko Mir 19. február 1986
21:28:23 UTC 		23. marec 2001
05:50:00 UTC 		5 511 4 594 137 39 68 124 340
Medzinárodná vesmírna stanica 20. november 1998
04:15:00 UTC 		— *9287 *8574 *309+ *84 *94 *cca 450 000
Čína Tchien-kung 1 29. september 2011
13:16:03 UTC 		— **4591 19 6 2 1 8 506
Čína Tchien-kung 2 15. september 2016
14:04:12 UTC 		— ***2778 ***0 ***0 ***0 ***0 8 600
  • *Medzinárodná vesmírna stanica, prebiehajúca misia, dáta platné pre 24. apríl 2024
  • **Tchien-kung 1, prebiehajúca misia, dáta platné pre 24. apríl 2024
  • ***Tchien-kung 2, prebiehajúca misia, dáta platné pre 24. apríl 2024
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kozmická_stanica&oldid=6379059“