Postupnosť (matematika): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6380525 používateľa 88.212.45.150 (diskusia) bola vrátená
MilanBA (diskusia | príspevky)
doplnenie referencií
 
Riadok 1: Riadok 1:
'''Postupnosť''' (symbol je <math>(a_n)_{n=1}^\infty</math> alebo len (a<sub>n</sub>) či {a<sub>n</sub>} ) je ľubovoľná [[funkcia]] - ''f''(''n'') - , ktorej [[definičný obor]] je podmnožina [[prirodzené číslo|prirodzených čísel]] (''n'' je teda prirodzené číslo). Konkrétnu hodnotu ''f''(''n'') nazývame ''n''-tý člen postupnosti a značíme a<sub>n</sub>.
'''Postupnosť''' (symbol je <math>(a_n)_{n=1}^\infty</math> alebo len (a<sub>n</sub>) či {a<sub>n</sub>} ) je ľubovoľná [[funkcia]] - ''f''(''n'') - , ktorej [[definičný obor]] je podmnožina [[prirodzené číslo|prirodzených čísel]] (''n'' je teda prirodzené číslo). Konkrétnu hodnotu ''f''(''n'') nazývame ''n''-tý člen postupnosti a značíme a<sub>n</sub>.


Konečná postupnosť je ľubovoľná funkcia s definičným oborom {1, 2, ..., ''m''}, kde ''m'' je prirodzené číslo. Nekonečné postupnosti majú ako definičný obor celú množinu prirodzených čísel.
Konečná postupnosť je ľubovoľná funkcia s definičným oborom {1, 2, ..., ''m''}, kde ''m'' je prirodzené číslo. Nekonečné postupnosti majú ako definičný obor celú množinu prirodzených čísel.


Ak sú členmi postupnosti čísla, hovoríme o '''číselnej postupnosti''' alebo '''postupnosti čísiel''', ak sú členmi postupnosti funkcie, hovoríme o '''funkcionálnej postupnosti'''.
Ak sú členmi postupnosti čísla, hovoríme o '''číselnej postupnosti''' alebo '''postupnosti čísiel''', ak sú členmi postupnosti funkcie, hovoríme o '''funkcionálnej postupnosti'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = K. M. DELVENTHAL, A. KISSNER, M. KULICK
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Compact Verlag
| titul = Kompendium matematiky
| url =
| dátum vydania = 2004
| dátum prístupu = 2004
| miesto = Banská Bystrica
| jazyk = slovenský
|isbn=80-242-1227-7
}}</ref>


== Vlastnosti ==
== Vlastnosti ==
Riadok 13: Riadok 25:
* ''zdola ohraničená'' v množine ''A'', ak existuje také <math>L \in \mathit{A}</math>, že pre všetky ''i'' platí <math>a_i \ge L</math>,
* ''zdola ohraničená'' v množine ''A'', ak existuje také <math>L \in \mathit{A}</math>, že pre všetky ''i'' platí <math>a_i \ge L</math>,
* ''zhora ohraničená'' v množine ''A'', ak existuje také <math>K \in \mathit{A}</math>, že pre všetky ''i'' platí <math>a_i \le K</math>.
* ''zhora ohraničená'' v množine ''A'', ak existuje také <math>K \in \mathit{A}</math>, že pre všetky ''i'' platí <math>a_i \le K</math>.

Ak je postupnosť nerastúca alebo neklesajúca, hovoríme, že je ''monotónna'', ak je rastúca alebo klesajúca, je ''rýdzo monotónna''.
Ak je postupnosť nerastúca alebo neklesajúca, hovoríme, že je ''monotónna'', ak je rastúca alebo klesajúca, je ''rýdzo monotónna''.


Ak je postupnosť zároveň zdola aj zhora ohraničená, hovoríme, že je ''ohraničená''.
Ak je postupnosť zároveň zdola aj zhora ohraničená, hovoríme, že je ''ohraničená''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = P. HORÁK - Ľ. NIEPEL
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry
| titul = Prehľad matematiky
| url =
| dátum vydania = 1982
| dátum prístupu = 1982
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovenský
}}</ref>



== Limita ==
== Limita ==
Riadok 27: Riadok 50:
Ak je <math>(a_n)_{n=1}^\infty</math> postupnosť (všeobecne [[reálne číslo|reálnych]]) čísiel a <math>(k_n)_{n=1}^\infty</math> rastúca postupnosť prirodzených čísiel, potom výraz <math>(a_{k_n})_{n=1}^\infty</math> nazývame ''vybraná postupnosť (alebo čiastočná postupnosť) z <math>a_n</math>'' (inými slovami, z <math>a_n</math> vyškrtneme niektoré členy, napr. všetky nepárne).
Ak je <math>(a_n)_{n=1}^\infty</math> postupnosť (všeobecne [[reálne číslo|reálnych]]) čísiel a <math>(k_n)_{n=1}^\infty</math> rastúca postupnosť prirodzených čísiel, potom výraz <math>(a_{k_n})_{n=1}^\infty</math> nazývame ''vybraná postupnosť (alebo čiastočná postupnosť) z <math>a_n</math>'' (inými slovami, z <math>a_n</math> vyškrtneme niektoré členy, napr. všetky nepárne).


Platí [[Bernard Bolzano|Bolzano]]-[[Karl Weierstrass|Weierstrassova]] veta: ''Ak je <math>\mathit(a_n)</math> ohraničená postupnosť v <math>\mathbb{R}</math>, potom z nej možno vybrať postupnosť <math>\mathit(a_{k_n})</math>, ktorá je [[konvergencia|konvergentná]]''
Platí [[Bernard Bolzano|Bolzano]]-[[Karl Weierstrass|Weierstrassova]] veta: ''Ak je <math>\mathit(a_n)</math> ohraničená postupnosť v <math>\mathbb{R}</math>, potom z nej možno vybrať postupnosť <math>\mathit(a_{k_n})</math>, ktorá je [[konvergencia|konvergentná]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = F. Jirásek, J. Benda
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Ekopress, s.r.o.
| titul = Matematika pro bakalářské studium
| url =
| dátum vydania = 2006
| dátum prístupu = 2006
| miesto = Praha
| jazyk = český
|isbn=80-86929-02-7
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = J. Fecenko - Ľ. Pinda
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry
| titul = Matematika 1
| url =
| dátum vydania = 2006
| dátum prístupu = 2006
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovenský
|isbn=80-8078-091-9
}}</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Aktuálna revízia z 05:54, 26. október 2016

Postupnosť (symbol je alebo len (an) či {an} ) je ľubovoľná funkcia - f(n) - , ktorej definičný obor je podmnožina prirodzených čísel (n je teda prirodzené číslo). Konkrétnu hodnotu f(n) nazývame n-tý člen postupnosti a značíme an.

Konečná postupnosť je ľubovoľná funkcia s definičným oborom {1, 2, ..., m}, kde m je prirodzené číslo. Nekonečné postupnosti majú ako definičný obor celú množinu prirodzených čísel.

Ak sú členmi postupnosti čísla, hovoríme o číselnej postupnosti alebo postupnosti čísiel, ak sú členmi postupnosti funkcie, hovoríme o funkcionálnej postupnosti.[1]

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Postupnosť je

  • neklesajúca, ak pre všetky i platí ,
  • nerastúca, ak pre všetky i platí ,
  • rastúca, ak pre všetky i platí ,
  • klesajúca, ak pre všetky i platí ,
  • zdola ohraničená v množine A, ak existuje také , že pre všetky i platí ,
  • zhora ohraničená v množine A, ak existuje také , že pre všetky i platí .

Ak je postupnosť nerastúca alebo neklesajúca, hovoríme, že je monotónna, ak je rastúca alebo klesajúca, je rýdzo monotónna.

Ak je postupnosť zároveň zdola aj zhora ohraničená, hovoríme, že je ohraničená.[2]


Limita[upraviť | upraviť zdroj]

Hovoríme, že postupnosť

  • konverguje, ak má konečnú limitu (napr. konverguje k 0),
  • diverguje, ak má nekonečnú limitu (napr. diverguje k ),
  • osciluje, ak limitu nemá (napr. ).

Vybraná postupnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ak je postupnosť (všeobecne reálnych) čísiel a rastúca postupnosť prirodzených čísiel, potom výraz nazývame vybraná postupnosť (alebo čiastočná postupnosť) z (inými slovami, z vyškrtneme niektoré členy, napr. všetky nepárne).

Platí Bolzano-Weierstrassova veta: Ak je ohraničená postupnosť v , potom z nej možno vybrať postupnosť , ktorá je konvergentná.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. K. M. DELVENTHAL, A. KISSNER, M. KULICK. Kompendium matematiky. Banská Bystrica: Compact Verlag, 2004, [cit. 2004-04-05]. ISBN 80-242-1227-7.
  2. P. HORÁK - Ľ. NIEPEL. Prehľad matematiky. Bratislava: Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1982, [cit. 1982-04-05].
  3. F. JIRÁSEK, J. BENDA. Matematika pro bakalářské studium. Praha: Ekopress, s.r.o., 2006, [cit. 2006-04-05]. ISBN 80-86929-02-7. (český)
  4. J. FECENKO - Ľ. PINDA. Matematika 1. Bratislava: Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 2006, [cit. 2006-04-05]. ISBN 80-8078-091-9.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]