Grasalkovičov palác: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
LacoR (diskusia | príspevky)
12 470 editací
úprava - park
Riadok 41: Riadok 41:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Palác dal postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projekt bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy
Palác dal postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy
| titul = Súpis pamiatok na Slovensku I
| titul = Súpis pamiatok na Slovensku I
| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku

Verzia z 10:56, 5. november 2016

Grasalkovičov palác
palác
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V / 48.14922; 17.10773
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-32/1 palác
101-32/2 park
101-32/3 pamätná tabuľa
101-32/4 oplotenie s bránami
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.[2]

Dejiny

Palác dal postaviť v roku 1760[3] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer[4][5][6], niektoré zdroje za autora považujú F. A Hillebrandta[2]. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.[7] Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.[8]

V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, od 50. rokov[2] ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.[2] Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil €). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.[9]

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.[2]

Prezidentská záhrada

Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.[10] V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života autorov Tibora Bártfay, Karola Lacky, Imricha Ehrenbergery a Pavla Mikšíka.[11] Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre.[12] Nachádzal sa tu aj pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.[13]

Deň otvorených dverí

Deň otvorených dverí v paláci koná každoročne[9] na výročie inaugurácie 15. júna.[14][15] V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.[16]

Incident

28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident Kiska sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Radovan Horváth.[17]

Galéria

  • Pohľad z Hodžovho námestia
    Pohľad z Hodžovho námestia
  • Brána oplotenia
    Brána oplotenia
  • Čelný pohľad na Grasalkovičov palác
    Čelný pohľad na Grasalkovičov palác
  • Čestná stráž
    Čestná stráž
  • Schodisko v paláci
    Schodisko v paláci
  • Pohľad z parku
    Pohľad z parku
  • Fontána Radosť zo života
    Fontána Radosť zo života
  • Socha Márie Terézie v parku
    Socha Márie Terézie v parku

Referencie

  1. ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-06-16]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1].
  3. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2006, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online.
  4. ↑ Súpis pamiatok na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 178.
  5. ↑ MAYERHOFER, Andrej. In: Slovenský biografický slovník IV. M – Q. Martin : Matica Slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 126.
  6. ↑ Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada [online]. bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  7. ↑ CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  8. ↑ gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  9. ↑ a b V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí [online]. Kancelária prezidenta SR, 2016-06-08, rev. 2016-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  10. ↑ Bratislava [online]. bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  11. ↑ Generálny investor Bratislavy [online]. gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  12. ↑ CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  13. ↑ gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  14. ↑ Deň otvorených dverí prezidentského paláca [online]. TA3, 2013-06-21, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  15. ↑ Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie [online]. SITA, 2015-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  16. ↑ Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  17. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila [online]. N Press, 2016-06-28, rev. 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grasalkovičov_palác&oldid=6388224“