Buržoázia: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
chýba zhrnutie úprav
(dopl)
Vznikol v 16. storočí vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ako označenie zámožných mešťanov, najmä majiteľov podnikateľského majetku a finančného kapitálu (obchodníci, bankári, majitelia [[manufaktúra|manufaktúr]], neskôr tovární a pod.). Od čias [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] (začala r. [[1789]]) je buržoázia chápaná ako opak [[citoyen]]a, t. j. politicky uvedomelého občana. V priebehu Francúzskej revolúcie sa buržoázia ako vrchná vrstva tzv. [[tretí stav|tretieho stavu]] (strednej vrstvy, fr. tiers état), t. j. opaku šľachty, stala vedúcou spoločenskou silou vo Francúzsku. V nasledujúcom období sa jej - najmä priemyselným a obchodným podnikateľom - podarilo presadiť svoje záujmy (najmä zavedením volebného práva, odstupňovaného podľa daní odvádzaných poplatníkmi). Ako označenie podobnej vrstvy sa výraz používa aj pre iné krajiny.
 
V chápaní [[Karl Marx|Karla Marxa]] má buržoázia trochu iný význam. Ide o vedúcu triedu [[kapitalizmus|kapitalistickej spoločnosti]], zjednodušene o všetkých [[podnikateľ]]ov. Buržoázia vykorisťuje [[proletariát (marxizmus)|proletariát]] a je niečo ako jeho protikladom, čo vedie k revolúcii a vzniku beztriednej spoločnosti.<ref name="30 sekúnd politiky"> {{Citácia knihy| priezvisko = Taylor| meno = Steven L.| odkaz na autora =| titul = 30 sekúnd politiky| vydanie = Prvé| vydavateľ = Fortuna Libri| miesto = Bratislava| rok = 2012| počet strán = 160 | isbn = 978-80-8142-013-9| kapitola = Komunizmus | strany = 100| jazyk = }}</ref> Keďže je vlastníkom výrobných prostriedkov, určuje výrobné pomery a ich ideologickú [[nadstavba|nadstavbu]] (pozri aj [[marxizmus]], [[historický materializmus]]). V tomto zmysle bol výraz buržoázia v časoch [[socializmus|socializmu]] často používaný a v niektorých obdobiach sa stal skoro až negatívnym označením pre každého zámožného, príp. nemanuálne pracujúceho človeka.
 
== Referencie ==
Anonymný používateľ

Navigačné menu