Hermafroditos: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d oprava Include tag error
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ISBN fix; ISBN norm.
 
Riadok 13: Riadok 13:


== Literatúra ==
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí| vydavateľ = Perfekt| rok = 2007| isbn = ISBN 8080462038| jazyk = slovenský jazyk}}
* {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí| vydavateľ = Perfekt| rok = 2007| isbn = 80-8046-203-8| jazyk = slovenský jazyk}}


[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]

Aktuálna revízia z 22:01, 23. november 2016

Hermafroditos a Silénos, freska z Pompejí

Hermafroditos alebo Hermafrodit (starogr. ἙρμαφρόδιτοςHermafroditos, lat. Hermaphroditus) je v gréckej mytológii krásny syn boha Herma a bohyne Afrodity.

Meno Hermafrodita vzniklo spojením mien jeho rodičov boha Herma a bohyne Afrodity, v gréckych mýtoch je postavou, ktorá je obojpohlavná.

V jeho rodnej Kárii ho vychovali nymfy a vyrástol na krásneho mladého muža.[1] Jedného dňa na svojich potulkách prišiel k prameňu nymfy Salmakis. V tom okamihu ako Hermafrodita nymfa Salmakis zazrela okamžite sa do neho zamilovala a keď sa mládenec šiel okúpať do jej prameňa, silne ho objala a požiadala bohov, aby ich telá naveky spojili. Bohovia jej prianiu vyhoveli a oni stali sa jedným telom. Ten osud potom čakal na každého muža, ktorý sa z tohto prameňa napil aj keď nie doslova, ale celkom iste v tom zmysle, že sa stal androgýnnym.

O tomto prameni napísal Vitruvius v prvom storočí pred Kr. Píše, že prameň je priezračný a má výbornú chuť. Keď si pri tomto prameni založili Gréci osadu (dnešný Bodrum) jeden z osadníkov si pri prameni zariadil obchod z rozličným tovarom a jeho tovar lákal aj barbarov, ktorí keď sa z blízkeho prameňa napili, prispôsobili sa jemnejším gréckym obyčajom a stali sa civilizovanými ľuďmi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Publius Ovidius Naso, Metamorphoses, IV, 285.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]