Hincove oká: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
d ISBN → ID |
||
Riadok 84: | Riadok 84: | ||
== Okolie plesa == |
== Okolie plesa == |
||
Oká ležia v [[Hincova kotlina|Hincovej kotline]], ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov [[Mengusovská dolina|Mengusovskej doliny]]. Na západe sa nad okami zdvíhajú steny [[Kôprovský štít|Kôprovského štítu]], na severe [[Čubrina|Čubriny]] a [[Veľký Mengusovský štít|Veľkého Mengusovského štítu]] a na východe [[Východný Mengusovský štít|Východného Mengusovského štítu]], [[Hincova veža|Hincovej veže]] a [[Mengusovský Volovec|Mengusovského Volovca]].<ref name="Roubal">{{ Citácia knihy| priezvisko = Adamec | meno = Vladimír | priezvisko2 = Roubal | meno2 = Radek| titul = Turistický sprievodca Vysoké Tatry | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 182 | strany = | |
Oká ležia v [[Hincova kotlina|Hincovej kotline]], ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov [[Mengusovská dolina|Mengusovskej doliny]]. Na západe sa nad okami zdvíhajú steny [[Kôprovský štít|Kôprovského štítu]], na severe [[Čubrina|Čubriny]] a [[Veľký Mengusovský štít|Veľkého Mengusovského štítu]] a na východe [[Východný Mengusovský štít|Východného Mengusovského štítu]], [[Hincova veža|Hincovej veže]] a [[Mengusovský Volovec|Mengusovského Volovca]].<ref name="Roubal">{{ Citácia knihy| priezvisko = Adamec | meno = Vladimír | priezvisko2 = Roubal | meno2 = Radek| titul = Turistický sprievodca Vysoké Tatry | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 182 | strany = | id = 77-002-72 | jazyk = po slovensky}}</ref> |
||
== Turistika == |
== Turistika == |
Aktuálna revízia z 00:39, 24. november 2016
Hincove oká | |
pleso | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Tatry |
Okres | Poprad |
Obec | Štrbské Pleso |
Súradnice | 49°10′29″S 20°03′40″V / 49,174603°S 20,061228°V |
Nadmorská výška hladiny | 1 946 m n. m.[1] |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Hincove oká | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hincove oká (poľ. Hińczowe Oka) sú skupinou drobných plies tesne na juh od Veľkého Hincovho plesa v Mengusovskej doline. Cez niektoré preteká Hincov potok. Najsevernejšie Hincovo oko, keď je v ňom viac vody, splýva s Veľkým Hincovým plesom a stáva sa, že vytvorí na jeho južnom okraji malú zátoku, z ktorej tečie potok.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Veľkého Hincovho plesa i okolitých Hincových ôk, pravdepodobne, vyplýva z mena Hinco, t. j. Ignác. Ten, podľa ľudových povestí, mal v okolí plesa pásť ovce. Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Je z čias, kedy baníci – haviari (hincovia) hľadali v tatranských dolinách zlato. Vynára sa aj predstava, že Hinco bol tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom pri dolovaní zlata. Hinco, možno, mohlo byť priezvisko muža, ktorý tu voľakedy hľadal zlatú rudu. V slovenskom menoslove je veľa rodov, ktoré dnes používajú toto meno. [2]
Okolie plesa[upraviť | upraviť zdroj]
Oká ležia v Hincovej kotline, ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny. Na západe sa nad okami zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca.[3]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Na juh sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa v turistickej sezóne dostaneme k okám i samotnému Veľkému Hincovmu plesu po modrej značke od Popradského plesa za 1,5 hodiny. Vrátiť sa možno rovnakou cestou, alebo pokračovať cez Vyšné Kôprovské sedlo a Hlinskú dolinu do Kôprovej doliny.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.