Maďarská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 12 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q950310) |
d →Úvodná sekcia: upresnenie wikilinku |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Pôvod gréckokatolíkov v [[Maďarsko|Maďarsku]] je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych]] obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to [[Rusíni]], [[Slováci]], [[Srbi]] a [[Gréci]]. V 18. storočí sa niektorí [[Protestantizmus|protestanti]] stali katolíkmi [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii. |
Pôvod gréckokatolíkov v [[Maďarsko|Maďarsku]] je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych]] obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to [[Rusíni]], [[Slováci]], [[Srbi]] a [[Gréci]]. V 18. storočí sa niektorí [[Protestantizmus|protestanti]] stali katolíkmi [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii. |
||
[[8. júna]] [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. [[4. júna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát]] v [[Miškovec|Miškovci]]. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. [[5. marca]] [[2011]] rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.<ref>[http://www.grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=818:vysviacka-noveho-apotolskeho-exarchu-v-mikolci&catid=9:zo-ivota-cirkvi Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci]</ref> |
[[8. júna]] [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. [[4. júna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] v [[Miškovec|Miškovci]]. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. [[5. marca]] [[2011]] rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.<ref>[http://www.grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=818:vysviacka-noveho-apotolskeho-exarchu-v-mikolci&catid=9:zo-ivota-cirkvi Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci]</ref> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 18:09, 24. november 2016
Šablóna:Východná katolícka cirkev Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.
8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]