Pohronský Bukovec: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
→‎História: formulácia
Riadok 39: Riadok 39:
Pôvodne drevorubačská osada patrila obci Svätý Ondrej nad Hronom.
Pôvodne drevorubačská osada patrila obci Svätý Ondrej nad Hronom.
V 16. – 17. storočí mali tu banskobystrickí podnikatelia bane na železnú a strieborno-medenú rudu. Počas prvej Československej republiky obyvatelia po zániku uhliarstva pracovali v železiarňach [[Podbrezová]].
V 16. – 17. storočí mali tu banskobystrickí podnikatelia bane na železnú a strieborno-medenú rudu. Počas prvej Československej republiky obyvatelia po zániku uhliarstva pracovali v železiarňach [[Podbrezová]].
Obec podporovala partizánov už pred [[SNP]]. Počas 2. svetovej vojny sa nad osadou v lesoch presúvali povstalecké družiny, generálov povstaleckého vojska Rudolfa Viesta a Jána Goliana tu nacisti uväznili v dome Jozefíny Rybárovej a následne ich zabili. Ako pomstu za pomoc partizánom Nemci 21. Februára 1945 úplne vypálili. [[Osada]] bola drevárska a všetky domy v osade boli z dreva. Po vojne sa [[osada]] obnovila. Nad obcou je na pamiatku postavený pamätník.
Obec podporovala partizánov už pred [[SNP]]. Počas 2. svetovej vojny sa nad osadou v lesoch presúvali povstalecké družiny, generálov povstaleckého vojska Rudolfa Viesta a Jána Goliana tu nacisti uväznili v dome Jozefíny Rybárovej a následne ich zabili. Ako pomstu za pomoc partizánom Nemci 21. Februára 1945 osadu úplne vypálili. [[Osada]] bola drevárska a všetky domy v osade boli z dreva. Po vojne sa [[osada]] obnovila. Nad obcou je na pamiatku postavený pamätník.


V roku 1953 sa osada osamostatnila a vznikla nová obec Bukovec neskôr Pohronský Bukovec.
V roku 1953 sa osada osamostatnila a vznikla nová obec Bukovec neskôr Pohronský Bukovec.

Verzia z 14:17, 14. január 2017

Pohronský Bukovec
obec
Pohronský Bukovec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Pohronie
Nadmorská výška 530 m n. m.
Súradnice 48°50′15″S 19°22′42″V / 48,8375°S 19,3782°V / 48.8375; 19.3782
Rozloha 14,47 km² (1 447 ha) [1]
Obyvateľstvo 124 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 8,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1563
Starosta Igor Šagát[3] (SMER-SD, SMS)
PSČ 976 62 (pošta Brusno)
ŠÚJ 508896
EČV (do r. 2022) BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Pohronský Bukovec 40
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pohronský Bukovec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pohronský Bukovec je malá obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa v tesnej blízkosti Bukovskej doliny, 6 km od obce Brusno. Chotár obce leží v ochrannom pásme NAPANT.

História

Pôvodne drevorubačská osada patrila obci Svätý Ondrej nad Hronom. V 16. – 17. storočí mali tu banskobystrickí podnikatelia bane na železnú a strieborno-medenú rudu. Počas prvej Československej republiky obyvatelia po zániku uhliarstva pracovali v železiarňach Podbrezová. Obec podporovala partizánov už pred SNP. Počas 2. svetovej vojny sa nad osadou v lesoch presúvali povstalecké družiny, generálov povstaleckého vojska Rudolfa Viesta a Jána Goliana tu nacisti uväznili v dome Jozefíny Rybárovej a následne ich zabili. Ako pomstu za pomoc partizánom Nemci 21. Februára 1945 osadu úplne vypálili. Osada bola drevárska a všetky domy v osade boli z dreva. Po vojne sa osada obnovila. Nad obcou je na pamiatku postavený pamätník.

V roku 1953 sa osada osamostatnila a vznikla nová obec Bukovec neskôr Pohronský Bukovec.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.

4. http://www.pohronskybukovec.sk/fakty_historia=historia.html,

5. http://www.brusno.sk/fakty_a_historia=historia.html

6. Hochmuth Zdenko a kol. - Nízke Tatry Západ, turistický sprievodca ČSSR, Šport - Slovenské telovýchovné vydavateľstvvo, Bratislava 1988, str. 355 - 356.

Iné projekty