Brigita Schmögnerová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rozlíš.
Riadok 11: Riadok 11:
| Dátum narodenia = {{dnv|1947|11|17}}
| Dátum narodenia = {{dnv|1947|11|17}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Politická strana = [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[SDA]]
| Politická strana = [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]]
| Manžel =
| Manžel =
}}
}}
Riadok 19: Riadok 19:
V rokoch [[1966]]-[[1971]] absolvovala štúdium na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej]] v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]] (odbor [[matematická štatistika]]). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v [[Atény|Aténach]], krátko aj na Georgetownskej univerzite vo [[Washington D.C.|Washingtone)]]. V rokoch [[1976]]-[[1979|79]] pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]].
V rokoch [[1966]]-[[1971]] absolvovala štúdium na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej]] v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]] (odbor [[matematická štatistika]]). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v [[Atény|Aténach]], krátko aj na Georgetownskej univerzite vo [[Washington D.C.|Washingtone)]]. V rokoch [[1976]]-[[1979|79]] pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]].


Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu ([[1990]]-[[1992|92]]). V marci [[1994]] bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej [[Jozef Moravčík (politik)|Moravčíkovej]] vlády (za [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou [[NR SR]] - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar [[1998]] bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na [[prezident]]a v treťom kole volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala [[Ministerstvo financií SR|ministerkou financií]].
Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu ([[1990]]-[[1992|92]]). V marci [[1994]] bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej [[Jozef Moravčík (politik)|Moravčíkovej]] vlády (za [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar [[1998]] bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na [[prezident]]a v treťom kole volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|ministerkou financií]].


V prvom roku svojho pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie [[DPH]] zo 6 % na 10 %. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu [[Právnická osoba|právnických osôb]] zo 40 % na 25 %, ako aj zníženie daní (a počet daňových pásiem) u [[Fyzická osoba|fyzických osôb]], pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane. Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní, okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z [[tabak]]u, [[alkohol]]u, pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do [[Konsolidačná banka|Konsolidačnej banky]], po čom boli tri najväčšie štátne banky - [[Všeobecná úverová banka]], [[Slovenská sporiteľňa]] a [[Investičná a rozvojová banka]] predané zahraničným investorom. Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 dostala od britského časopisu [[Euromoney]] ako prvá žena ocenenie "Najlepší minister financií". Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov.
V prvom roku svojho pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]] zo 6 % na 10 %. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu [[Právnická osoba|právnických osôb]] zo 40 % na 25 %, ako aj zníženie daní (a počet daňových pásiem) u [[Fyzická osoba|fyzických osôb]], pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane. Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní, okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z [[Tabak (produkt)|tabaku]], [[Alkoholický nápoj|alkoholických nápojov]], pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do [[Konsolidačná banka|Konsolidačnej banky]], po čom boli tri najväčšie štátne banky - [[Všeobecná úverová banka]], [[Slovenská sporiteľňa]] a [[Investičná a rozvojová banka]] predané zahraničným investorom. Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 dostala od britského časopisu [[Euromoney]] ako prvá žena ocenenie "Najlepší minister financií". Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov.
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|meno=
|meno=
Riadok 41: Riadok 41:
|dátum aktualizácie=
|dátum aktualizácie=
|dátum prístupu=
|dátum prístupu=
}}</ref> Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident [[Rudolf Schuster]] 29. januára prijal. Na poste ministra ju nahradil [[František Hajnovič]]. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ [[Milan Ftáčnik|Milanom Ftáčnikom]] a [[Peter Weiss (politik)|Petrom Weissom]] založila [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratickú alternatívu]], v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie [[OSN]] v [[Ženeva|Ženeve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
}}</ref> Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident [[Rudolf Schuster]] 29. januára prijal. Na poste ministra ju nahradil [[František Hajnovič]]. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ [[Milan Ftáčnik|Milanom Ftáčnikom]] a [[Peter Weiss (politik)|Petrom Weissom]] založila [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratickú alternatívu]], v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v [[Ženeva|Ženeve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|meno= |priezvisko= |titul= B. Schmögnerová výkonnou tajomníčkou EHK|url= http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/b-schmgnerova-vykonnou-tajomnickou-ehk.html|vydavateľ= |dátum vydania= 28.2.2002|dátum aktualizácie= |dátum prístupu=}}</ref> Brigita Schmögnerová tiež pôsobila ako viceprezidentka [[Európska banka pre obnovu a rozvoj|Európskej banky pre obnovu a rozvoj]].<ref name=vhre>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mikloš je v hre o kreslo v európskej banke| url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-56930510-miklos-je-v-hre-o-kreslo-v-europskej-banke | dátum vydania = 7.8.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.8.2012 | vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = |jazyk = }}</ref>
|meno= |priezvisko= |titul= B. Schmögnerová výkonnou tajomníčkou EHK|url= http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/b-schmgnerova-vykonnou-tajomnickou-ehk.html|vydavateľ= |dátum vydania= 28.2.2002|dátum aktualizácie= |dátum prístupu=}}</ref> Brigita Schmögnerová tiež pôsobila ako viceprezidentka [[Európska banka pre obnovu a rozvoj|Európskej banky pre obnovu a rozvoj]].<ref name=vhre>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mikloš je v hre o kreslo v európskej banke| url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-56930510-miklos-je-v-hre-o-kreslo-v-europskej-banke | dátum vydania = 7.8.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.8.2012 | vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = |jazyk = }}</ref>


Riadok 54: Riadok 54:


== Ocenenia ==
== Ocenenia ==
2000 - [[Krištáľové krídlo]] v kategórii hospodárstvo za výsledky [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Ministerstva financií]], o ktoré sa '''Brigita Schmögnerová''' zaslúžila, ako konsolidácia štátnych financií, vstup do [[OECD]], vstup zahraničných investorov a reštrukturalizácia bánk
2000 - [[Krištáľové krídlo]] v kategórii hospodárstvo za výsledky [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Ministerstva financií]], o ktoré sa '''Brigita Schmögnerová''' zaslúžila, ako konsolidácia štátnych financií, vstup do [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], vstup zahraničných investorov a reštrukturalizácia bánk


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 19:59, 25. január 2017

Brigita Schmögnerová
5. minister financií Slovenskej republiky
V úrade
30. október 1998 – 29. január 2002
Predchodca Miroslav Maxon František Hajnovič Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoPetrášová
Narodenie17. november 1947 (76 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaSDĽ, SDA

Brigita Schmögnerová, rodená Petrášová (* 17. november 1947, Bratislava) je slovenská ekonómka a politička.

Životopis

V rokoch 1966-1971 absolvovala štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala Prírodovedeckú fakultu UK (odbor matematická štatistika). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach, krátko aj na Georgetownskej univerzite vo Washingtone). V rokoch 1976-79 pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu SAV.

Po Nežnej revolúcii sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu (1990-92). V marci 1994 bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej Moravčíkovej vlády (za SDĽ), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou NR SR - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar 1998 bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na prezidenta v treťom kole volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala ministerkou financií.

V prvom roku svojho pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie DPH zo 6 % na 10 %. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu právnických osôb zo 40 % na 25 %, ako aj zníženie daní (a počet daňových pásiem) u fyzických osôb, pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane. Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní, okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, alkoholických nápojov, pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do Konsolidačnej banky, po čom boli tri najväčšie štátne banky - Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka predané zahraničným investorom. Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 dostala od britského časopisu Euromoney ako prvá žena ocenenie "Najlepší minister financií". Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov. [1] V závere volebného obdobia došlo k vážnym rozporom medzi ňou a predsedom SDĽ Pavlom Koncošom, ten napokon v januári 2002 žiadal jej odvolanie z funkcie a nahradenie iným politikom SDĽ (čo premiér Mikuláš Dzurinda odmietol).[2] Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident Rudolf Schuster 29. januára prijal. Na poste ministra ju nahradil František Hajnovič. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ Milanom Ftáčnikom a Petrom Weissom založila Sociálnodemokratickú alternatívu, v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve.[3] Brigita Schmögnerová tiež pôsobila ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.[4]

Je vydatá, má dospelého syna.

Dielo

  • 2016 - Kniha o vládnutí
  • 2008 - Na dohľad či v nedohľadne: O konkurencieschopnosti, udržateľnom rozvoji a sociálnej inklúzii (ISBN 978-80-8101-070-5)
  • 2004 - Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)
  • 1998 - Svetlo sa rodí za tmy - zbierka básní
  • 1997 - Cúvanie napred - súbor myšlienok publikovaných v denníkoch resp. týždenníkoch v rokoch 19931997 (ISBN 80-967830-4-1)

Ocenenia

2000 - Krištáľové krídlo v kategórii hospodárstvo za výsledky Ministerstva financií, o ktoré sa Brigita Schmögnerová zaslúžila, ako konsolidácia štátnych financií, vstup do OECD, vstup zahraničných investorov a reštrukturalizácia bánk

Referencie

  1. Chronológia prípadu BMG Invest a Horizont Slovakia [online]. hnonline.sk, 30.5.2007. Dostupné online.
  2. Premiér odmietol odvolať B. Schmögnerovú, ministerku to prekvapilo [online]. ekonomika.etrend.sk, 22.1.2002. Dostupné online.
  3. B. Schmögnerová výkonnou tajomníčkou EHK [online]. 28.2.2002. Dostupné online.
  4. Mikloš je v hre o kreslo v európskej banke [online]. Hospodárske noviny, 7.8.2012, [cit. 2012-08-07]. Dostupné online.

Externé odkazy