Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami
Infobox |
Revízia 6415925 používateľa PosoniumAster (diskusia) bola vrátená - Jahodníky nie sú samostatná mestská časť a ani použitie IB "Slovenská obec" nie je adekvátne Značka: odstránenie infoboxu |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Slovenská obec |
|||
| Typ = mestská časť |
|||
| Časť čoho = Martin |
|||
| Názov = Jahodníky |
|||
| Iné názvy = |
|||
| Obrázok = <!-- stačí presný názov z Commons --> |
|||
| Popis obrázku = |
|||
| Veľkosť obrázku = <!-- uvádzať výhradne v prípade obr. s problematickým pomerom strán --> |
|||
| Znak = <!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
|||
| Vlajka = <!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
|||
| Kraj = Žilinský <!-- len názov, bez slova "kraj" – napr. "Banskobystrický" --> |
|||
| Okres = Martin<!-- len názov, bez slova "okres" – napr. "Brezno" --> |
|||
| Región = Turiec<!-- len názov, bez slova "okres" – napr. "Brezno" --> |
|||
| Časti = |
|||
| Rieka = |
|||
| Rieka 1 = |
|||
| Rieka 2 = |
|||
| Rieka 3 = |
|||
| Zemepisná šírka = <!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 48.4588 --> |
|||
| Zemepisná dĺžka = <!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 18.8922 --> |
|||
| Nadmorská výška = <!-- len číslo --> |
|||
| Najvyšší bod = <!-- pri obciach neuvádzať --> |
|||
| Najvyšší bod výška = |
|||
| Najvyšší bod šírka = |
|||
| Najvyšší bod dĺžka = |
|||
| Najnižší bod = |
|||
| Najnižší bod výška = |
|||
| Najnižší bod šírka = |
|||
| Najnižší bod dĺžka = |
|||
<!-- uvádzať len v prípade mestských/miestnych časti bez ŠÚJ kódu. Ak je Kód uvedený, dosad sa automaticky. --> |
|||
| Rozloha = <!-- v km², len číslo, napr. 1.23 --> |
|||
| Počet obyvateľov = |
|||
| Počet obyvateľov k = |
|||
| Počet obyvateľov ref = <!-- <ref>...</ref> --> |
|||
| Prvá zmienka = <!-- len rok --> |
|||
| Starosta = <!-- pri miestnych/mestských častiach bez vlastného starostu neuvádzať --> |
|||
| Politická strana = |
|||
| UNESCO názov = <!-- len tam, kde je relevantné (Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča) --> |
|||
| UNESCO typ = |
|||
| UNESCO rok = |
|||
| UNESCO rozširenia = |
|||
| UNESCO ohrozenie = |
|||
| UNESCO číslo = |
|||
| UNESCO kritériá = |
|||
| PSČ = |
|||
| Kód = <!-- ŠÚJ kód bez medzier, napr "516643". Nevyhnutný pre automatické zobrazovanie údajov. --> |
|||
| EČV = |
|||
| Predvoľba = <!-- preferovaný tvar: "+421-45" --> |
|||
| Adresa = |
|||
| E-mail = |
|||
| Telefón = |
|||
| Fax = |
|||
| Mapa = <!-- len pre schematické mapky mestských častí, poloha sa zobrazuje automaticky --> |
|||
| Popis mapy = |
|||
| Web = |
|||
| Commons = <!-- len názov kategórie z Commons --> |
|||
| Pôvod názvu = |
|||
| Poznámky = |
|||
}} |
|||
'''Jahodníky''' sú časťou mestskej časti mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku [[1919]].<ref name=Martin>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918 || strany = 182 - 185 || jazyk = po slovensky}}</ref> |
'''Jahodníky''' sú časťou mestskej časti mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku [[1919]].<ref name=Martin>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918 || strany = 182 - 185 || jazyk = po slovensky}}</ref> |
||
Verzia z 16:45, 26. január 2017
Jahodníky sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1919.[1]
Väčšinu dnešných Jahodník tvorí sidlisko z panelových domov. Iba v okrajových častiach sa nachádza niekoľko rodinných domov. Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj skanzen, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického múzea.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o dedine „villa Bistricha“ (dnes Bystrička), ktorej chotár pokrýval aj územie dnešných Jahodník, je z roku 1258.[1] Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky Turiec odčlenila dedina „Malá Bystrica“ („Kuzbyztrec“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.[1] V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „Kis Bistercze alias Jahodnik“, resp. „Malá Bystrica, iným menom Jahodník“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.[1]
Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku 1439 daroval Jahodníky kráľ Albrecht II. Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.[1] Keď Ladislav získal v roku 1441 blatnické panstvo, stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a Žabokreky. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.[1]
V roku 1869 mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku 1910 ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.[1] Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a Martina sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.[1]
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred prvou svetovou vojnou k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku 1919.[2]
Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch 1971 - 1973 bolo vybudované sídlisko z panelových domov.[3] Následne pribudol komplex budov základnej školy (otvorená v roku 1975[4]) a trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku 1979) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice (1984 - 1988).[3] Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu Tuzex (1983 - 1985) podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.[5] V Jahodníkoch sídli aj martinská pobočka Daňového úradu Žilina.
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
Erb
Erb obce z roku 1862 odráža pomenovanie obce. Tvorí ho jahodový list, pod ktorým sa nachádza vodorovný dvojrad desiatich jahodových plodov. Úrodnosť jahody má symbolizovať trvácnosť obce.[6]
Rodáci
- Katarína Kollárová, rod. Frndová - matka Jána Kollára[7]
- Samuel Ivaška (1888 - 1981) - zakladateľ umelého chovu hlavátok [6]
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Referencie
- ↑ a b c d e f g h Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 182 - 185.
- ↑ Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 470.
- ↑ a b THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 54.
- ↑ ZŠ Jahodnícka - História školy [online]. Martin: ZŠ Jahodnícka (www.zsjahodnickamt.sk), [cit. 2015-07-27]. Dostupné online.
- ↑ THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 64.
- ↑ a b JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Fakty histórie, s. 198.
- ↑ JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Od storočia po storočie, s. 116.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jahodníky
Súradnice: 49°03′08″S 18°55′26″V / 49,052226°S 18,923864°V
.svg){kind=small}
