Kéfisodotos Mladší: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luppus (diskusia | príspevky)
32 399 editací
Vytvorená stránka „náhľad|Faniciulla, Dievčina z Anzia (Museo delle Terme, [[Rím) je pravdepodobne dielom Kéfisodota<ref name="Deji…“
 
Luppus (diskusia | príspevky)
32 399 editací
dBez shrnutí editace
Riadok 5: Riadok 5:


Aj keď zdedil po otcovi veľké umelecké nadanie, nezaraďujú ho k najslávnejším sochárom. Zo zachovaných diel sa mu pripisuje Faniciulla alebo Dievčina z Anzia, objavená v rujinách jednej z víl rímskeho cisára [[Nero|Nera]]. Datujú ju do druhej polovice 3. stor. pred Kr. a patrí k vzácnym [[Helenizmus|hellenistickým]] originálom objavených na pôde [[Taliansko|Talianska]].<ref name="Dejiny umenia 2, 136">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2
Aj keď zdedil po otcovi veľké umelecké nadanie, nezaraďujú ho k najslávnejším sochárom. Zo zachovaných diel sa mu pripisuje Faniciulla alebo Dievčina z Anzia, objavená v rujinách jednej z víl rímskeho cisára [[Nero|Nera]]. Datujú ju do druhej polovice 3. stor. pred Kr. a patrí k vzácnym [[Helenizmus|hellenistickým]] originálom objavených na pôde [[Taliansko|Talianska]].<ref name="Dejiny umenia 2, 136">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2
| id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 136}}</ref> Toto dielo je zbavené klasických konvencií a svečí o novej estetike, odlišnej od [[Feidias|Feidiovej]], ktorý sa zameral hlavne na dosiahnutie ideálnej ľudskej podoby.<ref name="Dejiny umenia 2, 132"/>
| id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 136}}</ref> Toto dielo je zbavené klasických konvencií a svedčí o novej estetike, odlišnej od [[Feidias|Feidiovej]], ktorý sa zameral hlavne na dosiahnutie ideálnej ľudskej podoby.<ref name="Dejiny umenia 2, 132"/>


O sochárskych dielach Kéfisodota (už nezachovaných) nám podávajú svedectvá starovekí autori a [[Epigrafika|epigrafické]] nápisy na podstavcoch. [[Staroveký Rím|Rímsky]] spisovateľ [[Plínius Starší|Plínius]] o jeho dielach uvádza: „''Od neho je všeobecne známe obdivuhodné súsošie v [[Pergamon|Pergame]], kde prsty zápasníkov, vtlačené do tela, sú také prirodzené, že celkom potláčajú u pozorovateľa predstavu mramoru. V Ríme je možné od neho vidieť [[Léto|Latonu]] vo svätyni na [[Sedem pahorkov Ríma|Palatíne]], [[Afrodita|Venušu]] v pomníkoch [[Gaius Asinius Pollio|Pollia Asinia]] a medzi stĺporadím Octavie (Porticus Octaviae) v chráme bohyne [[Juno (bohyňa)|Juno]] [[Asklépios|Aesculapa]] a [[Artemis (bohyňa)|Dianu]].''“<ref name="Plínius Starší, 292">{{Citácia knihy | autor = [[Plínius Starší]] | titul = Kapitoly o přírode | id = 25-006-74 | miesto = Praha | vydavateľ = Svoboda | rok = 1974| strany = 292}}</ref> Staroveký cestovateľ [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] na svojich cestách po Grécku videl spoločné diela synov Praxitela, a to v aténskom chráme boha [[Ares (boh)|Area]] sochu bohyne vojny [[Enyo (bohyňa)|Enyo]]<ref name="Pausanias, str. 37">{{Citácia knihy|autor=
O sochárskych dielach Kéfisodota (už nezachovaných) nám podávajú svedectvá starovekí autori a [[Epigrafika|epigrafické]] nápisy na podstavcoch. [[Staroveký Rím|Rímsky]] spisovateľ [[Plínius Starší|Plínius]] o jeho dielach uvádza: „''Od neho je všeobecne známe obdivuhodné súsošie v [[Pergamon|Pergame]], kde prsty zápasníkov, vtlačené do tela, sú také prirodzené, že celkom potláčajú u pozorovateľa predstavu mramoru. V Ríme je možné od neho vidieť [[Léto|Latonu]] vo svätyni na [[Sedem pahorkov Ríma|Palatíne]], [[Afrodita|Venušu]] v pomníkoch [[Gaius Asinius Pollio|Pollia Asinia]] a medzi stĺporadím Octavie (Porticus Octaviae) v chráme bohyne [[Juno (bohyňa)|Juno]] [[Asklépios|Aesculapa]] a [[Artemis (bohyňa)|Dianu]].''“<ref name="Plínius Starší, 292">{{Citácia knihy | autor = [[Plínius Starší]] | titul = Kapitoly o přírode | id = 25-006-74 | miesto = Praha | vydavateľ = Svoboda | rok = 1974| strany = 292}}</ref> Staroveký cestovateľ [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] na svojich cestách po Grécku videl spoločné diela synov Praxitela, a to v aténskom chráme boha [[Ares (boh)|Area]] sochu bohyne vojny [[Enyo (bohyňa)|Enyo]]<ref name="Pausanias, str. 37">{{Citácia knihy|autor=

Verzia z 18:17, 27. január 2017

Faniciulla, Dievčina z Anzia (Museo delle Terme, Rím) je pravdepodobne dielom Kéfisodota[1]

Kéfisodotos (starogr. Κηφισόδοτος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[2]

Kéfisodotos bol syn slávneho aténskeho sochárskeho majstra Praxitela. Volal sa po svojom starom otcovi a bol už štvrtým sochárom v rodine. So svojim otcom a bratom Timarchom pracovali prevažne na gréckej pevnine, ale prijímali objednávky i inde (na ostrovoch i v Malej Ázii).[3]

Aj keď zdedil po otcovi veľké umelecké nadanie, nezaraďujú ho k najslávnejším sochárom. Zo zachovaných diel sa mu pripisuje Faniciulla alebo Dievčina z Anzia, objavená v rujinách jednej z víl rímskeho cisára Nera. Datujú ju do druhej polovice 3. stor. pred Kr. a patrí k vzácnym hellenistickým originálom objavených na pôde Talianska.[4] Toto dielo je zbavené klasických konvencií a svedčí o novej estetike, odlišnej od Feidiovej, ktorý sa zameral hlavne na dosiahnutie ideálnej ľudskej podoby.[1]

O sochárskych dielach Kéfisodota (už nezachovaných) nám podávajú svedectvá starovekí autori a epigrafické nápisy na podstavcoch. Rímsky spisovateľ Plínius o jeho dielach uvádza: „Od neho je všeobecne známe obdivuhodné súsošie v Pergame, kde prsty zápasníkov, vtlačené do tela, sú také prirodzené, že celkom potláčajú u pozorovateľa predstavu mramoru. V Ríme je možné od neho vidieť Latonu vo svätyni na Palatíne, Venušu v pomníkoch Pollia Asinia a medzi stĺporadím Octavie (Porticus Octaviae) v chráme bohyne Juno Aesculapa a Dianu.“[5] Staroveký cestovateľ Pausanias na svojich cestách po Grécku videl spoločné diela synov Praxitela, a to v aténskom chráme boha Area sochu bohyne vojny Enyo[6] a oltár v boiótskych Tébach, na pôvodnom mieste Kadmovho paláca (na námestí akropole), najpozoruhodnejšej tébskej pamiatky.[7]

Medzi stratené diela bratov patrí socha aténskeho dramatika Menadra, ktorej podstavec s nápisom objavili v Atike.[8] Niektoré repliky (aj fresky, Menandrova freska z vily v Pompejách) tejto sochy sa zachovali. Menander sedí pohodlne na stoličke, hlavu má vztýčenú a v tvári má výraz svetaskúseného muža.[9] V Atike bol objavený aj podstavec s nápisom pôvodne nimi zhotovenej sochy ich strýka Theoxenida.[10]

Referencie a bibliografia

  1. ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 132.
  2. ↑ Antonio Corso, Studia archaeologica, str. 143
  3. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 401.
  4. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 136.
  5. ↑ Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 292.
  6. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 37.
  7. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 204.
  8. ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3777 [1]
  9. ↑ Menander, John Maxwell Edmonds, The Fragments of Attic Comedy, str. 535
  10. ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3876 [2]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kéfisodotos_Mladší&oldid=6433650“