Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref
d úprava citácie
Riadok 27: Riadok 27:
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>


Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.<ref>[[Samuel Cambel (historik)|CAMBEL, Samuel]], ed. ''Dejiny Slovenska I : (do roku 1526)''. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. s. 347{{--}}348.</ref>
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Cambel
| meno = Samuel
| odkaz na autora = Samuel Cambel (historik)
| spoluautori = ed.
| titul = Dejiny Slovenska I : (do roku 1526)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1986
| počet strán = 534
| strany = 347{{--}}348
}}</ref>


Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy

Verzia z 10:18, 9. február 2017

Stolica je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.

Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[1], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[2] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.

V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[1]

Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.[3]

Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.[4]

Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.

V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp.

Referencie

  1. a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329 – 330.
  2. stolica. In: Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. S. 604 – 605.
  3. CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347 – 348.
  4. JURAJ, Žudel. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.

Pozri aj