Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
d úprava citácie |
|||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/> |
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/> |
||
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.<ref>{{Citácia knihy |
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovká]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Cambel |
| priezvisko = Cambel |
||
| meno = Samuel |
| meno = Samuel |
||
Verzia z 11:36, 9. február 2017
Stolica je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[1], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[2] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[1]
Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.[3]
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.[4]
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp.
Referencie
- ↑ a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329 – 330.
- ↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. S. 604 – 605.
- ↑ CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347 – 348.
- ↑ JURAJ, Žudel. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.