Leóchares (sochár): Rozdiel medzi revíziami
zdroj |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Diane de Versailles Leochares 2.jpg|náhľad|Bohyňa Artemis, zvaná aj Diana z Versailles<ref name="Dejiny umenia 2, 135">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 135}}</ref>]] |
[[Súbor:Diane de Versailles Leochares 2.jpg|náhľad|Bohyňa Artemis, zvaná aj Diana z Versailles<ref name="Dejiny umenia 2, 135">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 135}}</ref>]] |
||
[[Súbor:Ganymede Leochares Vatican Inv2445.jpg|náhľad|Ganymédes unášaný orlom, |
[[Súbor:Ganymede Leochares Vatican Inv2445.jpg|náhľad|Ganymédes unášaný orlom, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]]]] |
||
'''Leóchares''' ({{vjz|grc|''Λεωχάρης''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]].<ref name="J.R. Osgood, 363">[https://books.google.sk/books?id=D3o1AAAAMAAJ&q=Leochares+sculptor&dq=Leochares+sculptor&hl=sk&sa=X&redir_esc=y, J.R. Osgood, ''Painters, Sculptors, Architects, Engravers, and Their Works'', str. 363]</ref> |
'''Leóchares''' ({{vjz|grc|''Λεωχάρης''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]].<ref name="J.R. Osgood, 363">[https://books.google.sk/books?id=D3o1AAAAMAAJ&q=Leochares+sculptor&dq=Leochares+sculptor&hl=sk&sa=X&redir_esc=y, J.R. Osgood, ''Painters, Sculptors, Architects, Engravers, and Their Works'', str. 363]</ref> |
||
Verzia z 20:48, 3. marec 2017
Leóchares (starogr. Λεωχάρης) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr..[2]
Sochár Leóchares pochádzal pravdepodobne z Atén a bol žiakom slávneho sochárskeho majstra Skopu. Už za svojho života bol uznávaným umelcom.[3] Staroveký autor Plínius uvádza, že aténski sochári Leóchares, Bryaxis, Timotheos a Skopas pracovali na výzdobe Mauzólea v Halikarnasse, jedného zo siedmich divov starovekého sveta, ktorý dala vystavať Artemisia na pamiatku svojho manžela Mausóla, kráľa v Kárii.[4]
Na čele tejto skupiny aténskych umelcov stáli Leóchares a Skopas. Leóchares vyzdoboval západné priečelie, Bryaxis severné, Timotheos južné a Skopas východné.[5] Toto majstrovské dielo sa stalo pomníkom ich slávy. Zrúcaniny mauzólea preskúmal roku 1857 britský archeológ Charles Newton, ktorý objavil zvyšky vlysov zo skulptúr na podstavci, úlomky štvorzáprahu a sochy Mausola a Artemisie.[4]
Odborníci medzi Leócharove diela pripisujú aj mramorové kópie bronzových originálov sôch Artemidy a Apolóna, umiestnených v Musée du Louvre v Paríži. Leóchares dal týmto božstvám krásnu podobu v zhode so svojimi predstavami o ich nadprirodzených činoch a ich zázračnej existencii. Postavy sú zachytené v pohybe, Artemis vyťahuje šíp z tulca, Apolón napína luk s hlavou zľahka naklonenou, čím sa vyvažuje poloha nôh a zdôrazňuje vzdušná plynulosť postojov. Obidve sochy vyžarujú krásu, silu, mladosť a dynamizmus.[1]
Leócharovým dielom je aj súsošie, nazvané Ganymédes unášaný orlom, ktorého kópia je vo Vatikánskych múzeách. Zábavný a pitoreskný detail tohto súsošia je pes čo breše, keď vidí svojho pána vo vzduchu. Bol to zrejme odraz nového záujmu sochárov tohto obdobia o prírodu, ktorý je známy už aj u Praxitela.[6][2]
Pausanias zaznamenal, že macedónsky kráľ Filip II. po svojom najväčšom víťazstve pri Chairóneii dal v olympijskej Altide vybudovať budovu zvanú Filippeion a jej výzdobu zveril aj Leócharovi. Pausanias o tom uvádza: „Je tam umiestnený Filippos, Alexandros, s nimi aj Amyntas, otec Filippov. Taktiež tieto diela sú Leócharove, a to zo slonoviny a zo zlata, rovnako potom sú tu aj sochy Olympiady a Eurydiky.“[7]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 135.
- ↑ a b J.R. Osgood, Painters, Sculptors, Architects, Engravers, and Their Works, str. 363
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 141.
- ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 143-147.
- ↑ Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 294.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 136.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 407.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leóchares (sochár)
