Pečeň: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
spresnenie o druh zlazy - exokrinnej a spomenutie pankreasu ako najvacssej endokrinnej zlazy
drobné úpravy a typo
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Human Hepar.jpg|thumb|Ľudská pečeň ]]
[[Súbor:Human Hepar.jpg|thumb|Ľudská pečeň ]]
[[Súbor:Leber Schaf.jpg|vpravo|thumb|Pečeň [[Ovca|ovce]]]]
[[Súbor:Leber Schaf.jpg|vpravo|thumb|Pečeň [[Ovca|ovce]]]]
'''Pečeň''' ([[grécke jazyky|gr.]] ''hepar''; [[latinčina|lat.]] ''jecur'') je exokrinna žľaza u [[stavovec|stavovcov]] (to znamená žľaza s vonkajším vylučovaním. Ak hľadáme najvačšiu [[Endokrinná sústava|endokriinú]] žľazu, potom sa jedná o [[Podžalúdková žľaza|pankreas]] alebo teda podžalúdkovú žľazu), vrátane človeka. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, a preto sa zaraďuje do [[tráviaci systém|tráviaceho systému]]. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň [[glykogén]]u, tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu [[žlč]]e.
'''Pečeň''' ([[grécke jazyky|gr.]] ''hepar''; [[latinčina|lat.]] ''jecur'') je [[exokrinná žľaza]] u [[stavovec|stavovcov]], vrátane človeka. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, a preto sa zaraďuje do [[tráviaci systém|tráviaceho systému]]. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň [[glykogén]]u, tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu [[žlč]]e.


== Anatómia ==
== Anatómia ==
Pečeň u ľudí je najväčšia exokrinna žľaza tela. Váži priemerne 1,5 kilogramu, preto je najväčším orgánom brušnej dutiny. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice. Čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu.
Pečeň u ľudí je najväčšia exokrinná žľaza (žľaza s vonkajším vylučovaním). Váži priemerne 1,5 kilogramu, preto je najväčším orgánom brušnej dutiny. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice. Čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu.


Farba pečene je hnedočervená, konzistencia je mäkká a poddajná. Žľaza je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (lek. ruptúra) s masívnym životohrozujúcim krvácaním.
Farba pečene je hnedočervená, konzistencia je mäkká a poddajná. Žľaza je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (lek. ruptúra) s masívnym život ohrozujúcim krvácaním.


Tvar pečene je veľmi špecifický, dá sa prirovnať pri pohľade spredu k pravouhlému trojuholníku. Prepona smeruje doľava dolu, kratšia odvesna doprava a dlhšia odvesna nahor. Povrch pečene sa delí na časť priľahlú k bránici (lat. ''pars diaphragmatica'') a časť priľahlú k ostatným orgánom brušnej dutiny (lat. ''pars visceralis''). Na prednej strane sú tieto dve plochy rozdelené ostrou spodnou hranou (lat. ''margo inferior'').
Tvar pečene je veľmi špecifický, dá sa prirovnať pri pohľade spredu k pravouhlému trojuholníku. Prepona smeruje doľava dolu, kratšia odvesna doprava a dlhšia odvesna nahor. Povrch pečene sa delí na časť priľahlú k bránici (lat. ''pars diaphragmatica'') a časť priľahlú k ostatným orgánom brušnej dutiny (lat. ''pars visceralis''). Na prednej strane sú tieto dve plochy rozdelené ostrou spodnou hranou (lat. ''margo inferior'').

Verzia z 20:53, 8. marec 2017

Ľudská pečeň
Pečeň ovce

Pečeň (gr. hepar; lat. jecur) je exokrinná žľaza u stavovcov, vrátane človeka. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, a preto sa zaraďuje do tráviaceho systému. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu žlče.

Anatómia

Pečeň u ľudí je najväčšia exokrinná žľaza (žľaza s vonkajším vylučovaním). Váži priemerne 1,5 kilogramu, preto je najväčším orgánom brušnej dutiny. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice. Čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu.

Farba pečene je hnedočervená, konzistencia je mäkká a poddajná. Žľaza je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (lek. ruptúra) s masívnym život ohrozujúcim krvácaním.

Tvar pečene je veľmi špecifický, dá sa prirovnať pri pohľade spredu k pravouhlému trojuholníku. Prepona smeruje doľava dolu, kratšia odvesna doprava a dlhšia odvesna nahor. Povrch pečene sa delí na časť priľahlú k bránici (lat. pars diaphragmatica) a časť priľahlú k ostatným orgánom brušnej dutiny (lat. pars visceralis). Na prednej strane sú tieto dve plochy rozdelené ostrou spodnou hranou (lat. margo inferior).

Peritoneálny obal pečene (lat. tunica serosa) ju pokrýva takmer celú, vbieha do rýh a záhybov a na povrchu prechádza do väzivových závesov pečene: ligamentum teres hepatis, ligamentum falciforme hepatis a ligamentum coronarium. Pod týmto obalom sa nachádza vrstva riedkeho väziva (lat. tunica subserosa) a pod ňou samotný väzivový obal pečene (lat. tunica fibrosa). Ten je obzvlášť pevný na holej ploche (lat. area nuda), ktorá nie je pokrytá tunica serosa.

Pečeň je tvorená štyrmi lalokmi. Pravý (lat. lobus dexter) je najväčší, ľavý (lat. lobus sinister) o niečo menší. Ďalšie dva najmenšie sú chvostový lalok (lat. lobus caudatus) a pravouhlý lalok (lat. lobus quadratus). Z funkčného hľadiska, kvôli chirurgickým zákrokom na pečeni, je praktické delenie na segmenty, podľa zásobenia cievami a odtoku žlče žlčovými cestami.

Ďalšie odkazy