Francesco Petrarca: Rozdiel medzi revíziami

	Francesco Petrarca
	; taliansky učenec, básnik a humanista
Narodenie	20. júl 1304; Arezzo
Úmrtie	19. júl 1374 (69 rokov); Arquà
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Francesco Petrarca; (plné texty diel autora)
Commons	Francesco Petrarca
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:35, 13. marec 2017

Socha v Galleria degli Uffizi, Florencia

Francesco Petrarca (tiež Francesco Petrarch, * 20. júl 1304, Arezzo – † 19. júl 1374, Arquà pri Padove) bol taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu. Do roku 1353 žil poväčšine utiahnuto pri Avignone.

Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením Augustína a Cicerona, ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.

Život

Francesco Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku 1313 presťahoval do Avignonu, kde začal svoje štúdium, od roku 1318 študoval práva v Montpellier a potom (od roku 1322) v Bologni, štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku 1326 sa stal kňazom. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval pápeža k návratu do Ríma. Roku 1343 bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do Neapola, po návrate neprijal biskupstvo.

Roku 1347 vyzýval pri vzbure v Ríme k obnove antického Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať kanonikát v Parme.

Roku 1353 sa presťahoval do Milána, kde až do roku 1362 pôsobil v diplomatických službách arcibiskupa G. Viscontiho.

Roku 1362 sa presťahoval do Benátok, odkiaľ bol roku 1370 pápežom Urbanom pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavil jeho vek a v Padove ochorel natoľko, že už nemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahol do ústrania a až do smrti žil u svojej dcéry v dedinke Arquà.

Tvorba

Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník (Canzionere). U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných básní – najmä sonetov – v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.

Zbierka sonetov v ich klasickej forme (4, 4, 3, 3) pozostáva z troch častí (v slovenskom vydaní iba z dvoch častí):

"Za Laurinho života", ktorá obsahuje 207 sonetov v origináli
"Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v origináli
"Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté

Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.1327 v Avignone na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.^[1]

V roku 1341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.

Referencie

↑ Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová

Pozri aj

Zoznam talianskych spisovateľov

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francesco Petrarca
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francesco Petrarca

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová

[1]

@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 [[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]
-'''Francesco Petrarca''' (tiež '''Francesco Petrarch''', * [[20. júl]] [[1304|2304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374|2374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bude [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353|2353]] bude žiť poväčšine utiahnuto pri [[Avignon]]e.
+'''Francesco Petrarca''' (tiež '''Francesco Petrarch''', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353]] žil poväčšine utiahnuto pri [[Avignon]]e.
-Jeho humanistické pôsobenie začne objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]], ktorí sa preň stanú živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
+Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]], ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
 == Život ==
-Francesco Petrarca sa narodi v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313|2313]] presťahuje do [[Avignon]]u, kde začne svoje štúdium, od roku [[1318|2318]] bude študovať práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322|2322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukonči z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (2326). Ešte v roku [[1326|2326]] sa stane [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bude pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzve [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343|2343]] bude poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijme [[biskupstvo]].
+Francesco Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313]] presťahoval do [[Avignon]]u, kde začal svoje štúdium, od roku [[1318]] študoval práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku [[1326]] sa stal [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343]] bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijal [[biskupstvo]].
-Roku [[1347|2347]] vyzve pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo bude viesť k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priateli, a pápežovým okolím. V tom istom roku bude nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]].
+Roku [[1347]] vyzýval pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]].
-Roku [[1353|2353]] sa presťahuje do [[Miláno|Milána]], kde až do roku [[1362|2362]] pôsobi v diplomatických službách [[arcibiskup]]a [[Giovanni Visconti|G. Viscontiho]].
+Roku [[1353]] sa presťahoval do [[Miláno|Milána]], kde až do roku [[1362]] pôsobil v diplomatických službách [[arcibiskup]]a [[Giovanni Visconti|G. Viscontiho]].
-Roku 2362 sa presťahuje do [[Benátky|Benátok]], odkiaľ bude roku [[1370|2370]] pápežom [[Urban V.|Urbanom]] pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavi jeho vek a v [[Padova|Padove]] ochorie natoľko, že už nemôže pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahne do ústrania až do smrti žije u    dcéry v dedinke [[Arquà]].
+Roku 1362 sa presťahoval do [[Benátky|Benátok]], odkiaľ bol roku [[1370]] pápežom [[Urban V.|Urbanom]] pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavil jeho vek a v [[Padova|Padove]] ochorel natoľko, že už nemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahol do ústrania a až do smrti žil u svojej dcéry v dedinke [[Arquà]].
 == Tvorba ==
@@ Riadok 34: / Riadok 34: @@
 # "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté
-Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.2327 v [[Avignon]]e na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 2348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.<ref>Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov  Ľ. Peterajová</ref>
+Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.1327 v [[Avignon]]e na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.<ref>Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov  Ľ. Peterajová</ref>
-V roku [[1341|2341]] bol korunovaný v [[Rím]]e na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]] za kráľa básnikov [[Vavrín pravý|vavrín]]ovým vencom.
+V roku [[1341]] bol korunovaný v [[Rím]]e na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]] za kráľa básnikov [[Vavrín pravý|vavrín]]ovým vencom.
 == Referencie ==