Korunovácia: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
→Literatúra: doplnená |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
V dedičnej monarchii je podľa zákonov dedičnosti novým panovníkom menovaný nasledovník trónu, obyčajne korunný [[princ]], najstarší syn. |
V dedičnej monarchii je podľa zákonov dedičnosti novým panovníkom menovaný nasledovník trónu, obyčajne korunný [[princ]], najstarší syn. |
||
Monarchovia, teda [[kráľ|králi]] a [[cisár]]i, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad [[Španielsko]] takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši. |
Monarchovia, teda [[kráľ|králi]] a [[cisár]]i, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad [[Španielsko]] takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši. |
||
V [[Uhorské kráľovstvo|Uhorskom kráľovstve]] bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad ([[Székesfehérvár]]), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola [[Bratislava]], konkrétne [[kostol Svätého Martina (Bratislava)|kostol Svätého Martina]]. Korunovácia [[František I. Jozef|Františka I. Jozefa]] sa v roku 1867 konala v [[Budapešť|Budapešti]]. |
|||
== Literatúra == |
|||
* LENGYELOVÁ, Tünde - PÁLFFY, Géza (eds.): ''Korunovácie a pohreby : Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku.'' Budapest - Békéscsaba : Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied - Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2016. 228 s. ISBN 978-615-5615-35-1 |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 08:35, 3. apríl 2017
Korunovácia je slávnostný ceremoniál, pri ktorom sa do rúk korunovanej osoby vkladá zvláštna moc a výsady. Znamením tejto moci je obyčajne koruna.
V dedičnej monarchii je podľa zákonov dedičnosti novým panovníkom menovaný nasledovník trónu, obyčajne korunný princ, najstarší syn.
Monarchovia, teda králi a cisári, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad Španielsko takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši.
V Uhorskom kráľovstve bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola Bratislava, konkrétne kostol Svätého Martina. Korunovácia Františka I. Jozefa sa v roku 1867 konala v Budapešti.
Literatúra
- LENGYELOVÁ, Tünde - PÁLFFY, Géza (eds.): Korunovácie a pohreby : Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku. Budapest - Békéscsaba : Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied - Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2016. 228 s. ISBN 978-615-5615-35-1
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Korunovácia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korunovácia
