Korunovácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Armin (diskusia | príspevky)
→‎Literatúra: doplnená
Armin (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 7: Riadok 7:
Monarchovia, teda [[kráľ|králi]] a [[cisár]]i, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad [[Španielsko]] takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši.
Monarchovia, teda [[kráľ|králi]] a [[cisár]]i, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad [[Španielsko]] takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši.


V [[Uhorské kráľovstvo|Uhorskom kráľovstve]] bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad ([[Székesfehérvár]]), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola [[Bratislava]], konkrétne [[kostol Svätého Martina (Bratislava)|kostol Svätého Martina]]. Korunovácia [[František I. Jozef|Františka I. Jozefa]] sa v roku 1867 konala v [[Budapešť|Budapešti]].
V [[Uhorské kráľovstvo|Uhorskom kráľovstve]] bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad ([[Székesfehérvár]]), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola [[Bratislava]], konkrétne [[katedrála Svätého Martina (Bratislava)|katedrála Svätého Martina]]. Korunovácia [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] sa v roku 1867 konala v [[Budapešť|Budapešti]].


== Literatúra ==
== Literatúra ==

Verzia z 08:37, 3. apríl 2017

Korunovácia Mateja rímsko-nemeckým cisárom v roku 1612 na dobovej medirytine

Korunovácia je slávnostný ceremoniál, pri ktorom sa do rúk korunovanej osoby vkladá zvláštna moc a výsady. Znamením tejto moci je obyčajne koruna.

V dedičnej monarchii je podľa zákonov dedičnosti novým panovníkom menovaný nasledovník trónu, obyčajne korunný princ, najstarší syn.

Monarchovia, teda králi a cisári, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad Španielsko takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši.

V Uhorskom kráľovstve bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola Bratislava, konkrétne katedrála Svätého Martina. Korunovácia Františka Jozefa I. sa v roku 1867 konala v Budapešti.

Literatúra

  • LENGYELOVÁ, Tünde - PÁLFFY, Géza (eds.): Korunovácie a pohreby : Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku. Budapest - Békéscsaba : Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied - Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2016. 228 s. ISBN 978-615-5615-35-1

Iné projekty