Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami

	Oto Herman
	prírodovedec, politik, novinár
Narodenie	26. jún 1835; Brezno
Úmrtie	27. december 1914 (79 rokov); Budapešť
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Oto Herman; (plné texty diel autora)
Commons	Oto Herman
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 09:24, 3. apríl 2017

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ.

Rodina

Narodil sa na Slovensku v rodine Karpatských Nemcov:

otec MUDr. Karol Herman
matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
manželka Kamila, rodená Borosniová.

Charakteristika

Počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.

Životopis

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v Kőszegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov. Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom národnom múzeu v Kolozsvári.

Dielo

Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.

Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
A fillokszéra, Budapešť roku 1879
Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
Ősi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885

A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
Természeti képek, Budapešť roku 1959

Legacy

The Herman Ottó Múzeum v Miskolci nesie jeho meno
Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný Ottó Herman, posledný maďarský polyhistor.

Literatúra

Slovenský biografický slovník
Herman, Otto. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1958. Dostupné online. Zväzok 2, s. 284. (nem.)

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 == Rodina ==
+Narodil sa na Slovensku v rodine [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]]:
 * otec MUDr. Karol Herman
 * matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
@@ Riadok 17: / Riadok 18: @@
 == Charakteristika ==
-Oto Herman je pre dnešnú generáciu našich mladých prírodovedcov dosť neznámy napriek skutočnosti, že bol počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Takýchto všestranne vzdelaných a talentovaných ľudí v našich končinách, ale ani v rámci bývalého Uhorska, nebolo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.
+Počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.
 == Životopis ==
-Študoval na gymnáziu v Miškovci a v [[Košice|Košiciach]], absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo [[Viedeň|Viedni]]. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v [[Kőszeg]]u, konzervátor v múzeu a novinár v [[Kluž|Kluži]] (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]], z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
+Študoval na gymnáziu v Miškovci a v [[Košice|Košiciach]], absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v [[Kőszeg]]u, konzervátor v múzeu a novinár v [[Kluž|Kluži]] (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]], z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
 Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
@@ Riadok 26: / Riadok 27: @@
 == Dielo ==
+Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.
 * Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku [[1876]]-[[1879]]
 * A fillokszéra, Budapešť roku [[1879]]
 * Reliquia Petényiana, Budapešť roku [[1879]]
-* •si nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku [[1885]]
+* Ősi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku [[1885]]
 * A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku [[1887]]
 * A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku [[1909]]
 * Természeti képek, Budapešť roku [[1959]]
+== Legacy ==
+* The ''Herman Ottó Múzeum'' v [[Miskolc|Miskolci]] nesie jeho meno
+* Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný ''Ottó Herman, posledný maďarský [[Polyhistória|polyhistor]]''.
 == Literatúra ==