Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami

	Zora Jesenská
	slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka
Narodenie	3. máj 1909; Martin, Slovensko
Úmrtie	21. december 1972 (63 rokov); Bratislava, Slovensko
Manžel	Ján Rozner
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 05:38, 4. apríl 2017

Zora Jesenská (* 3. máj 1909, Martin – † 21. december 1972, Bratislava) bola slovenská prekladateľka, redaktorka, spisovateľka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.

Rodina

otec Fedor Jesenský
matka Milina rod. Zvarová
brat Fedor Jesenský
manžel Ján Rozner

Životopis

Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získala na školách v Martine (ľudová škola a gymnázium) a neskôr, v rokoch 1925 - 1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.^[1] Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde spočiatku (v rokoch 1935 - 1939) pracovala ako súkromná učiteľka klavíra^[2] a súčasne pôsobila v ženskom spolku Živena. Od roku 1939 bola redaktorkou časopisu Živena a v rokoch 1949 - 1952 pracovníčkou Matice slovenskej.^[2] Od roku 1949 pôsobila aj v Bratislave - na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity prednášala rusistiku (1949 – 1950) a vo vydavateľstve Tatran pracovala ako redaktorka (1952 - 1956).^[2] Neskôr sa profesionálne venovala prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.^[3] Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. Vo verejnom živote bola známa aj svojou prácou ako podpredsedníčka Živeny.^[2] V roku 1968 sa výrazne angažovala v demokratizačných procesoch a vystupovala proti okupácii Československa, kvôli čomu bola politicky prenasledovaná^[1], mala zakázanú publikačnú a prekladateľskú činnosť. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba

Jesenská vynikla v umeleckom preklade predovšetkým ruských autorov (Anton Pavlovič Čechov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Ivan Alexandrovič Gončarov, Maxim Gorkij, Michail Jurievič Lermontov, Alexandr Sergejevič Puškin, Lev Nikolajevič Tolstoj, Ivan Sergejevič Turgenev, Michail Šolochov a iní), ale aj diel z anglickej (William Shakespeare), bulharskej, českej, francúzskej a nemeckej literatúry.^[2] Patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej prekladateľskej školy.^[2] Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don.^[3] Zaoberala sa aj teóriou a kritikou prekladu. Okrem toho je autorkou reportážnych kníh, množstva publicistických článkov a esejí.

Ocenenia

1967 - titul zaslúžilá umelkyňa^[1]
2017 - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti^[4]

Dielo

1937 Timrava
1949 Bola som v Sovietskom sväze
1952 Cesta do Moskvy
1956 Zvýšit majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry
1963 Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah

Referencie

↑ ^a ^b ^c Biografický lexikón Slovenska IV CH-Kl. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. ISBN 978-80-89301-57-7. Kapitola JESENSKÁ, Zora, s. 253-254.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Lexikón osobností mesta Martin. 1. vyd. Martin : Osveta, 2006. ISBN 80-8063-223-5. Kapitola JESENSKÁ, Zora - prekladateľka, publicistka, redaktorka, s. 114.
↑ ^a ^b Lexikón slovenských žien. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111.
↑ Prezident Andrej Kiska vyznamenal 20 osobností [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 09.01.2017, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online.

[BLS-1] Biografický lexikón Slovenska IV CH-Kl. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. ISBN 978-80-89301-57-7. Kapitola JESENSKÁ, Zora, s. 253-254.

[LOMM-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Lexikón osobností mesta Martin. 1. vyd. Martin : Osveta, 2006. ISBN 80-8063-223-5. Kapitola JESENSKÁ, Zora - prekladateľka, publicistka, redaktorka, s. 114.

[LSŽ-3] Lexikón slovenských žien. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111.

[4] Prezident Andrej Kiska vyznamenal 20 osobností [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 09.01.2017, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 == Životopis ==
-Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získala na školách v [[Martin (mesto)|Martine]] ([[ľudová škola]] a [[gymnázium]]) a neskôr, v rokoch [[1925]] - [[1935]], na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] IV CH-Kl | vydanie = | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | kapitola = JESENSKÁ, Zora | strany = 253-254 | jazyk = }}</ref> Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde spočiatku (v rokoch [[1935]] - [[1939]] pracovala ako súkromná učiteľka klavíra<ref name=LOMM>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Maťovčík | meno1 = Augustín | odkaz na autora1 = | priezvisko2 = Parenička | meno2 = Pavol | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ďuriška | meno3 = Zdenko | odkaz na autora3 = | titul = [[Lexikón osobností mesta Martin]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 2006 | isbn = 80-8063-223-5 | kapitola = JESENSKÁ, Zora - prekladateľka, publicistka, redaktorka | strany = 114 | jazyk = }}</ref> a súčasne pôsobila v ženskom spolku [[Živena (spolok)|Živena]]. Od roku [[1939]] bola redaktorkou časopisu Živena a v rokoch [[1949]] - [[1952]] pracovníčkou [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].<ref name=LOMM/> Od roku [[1949]] pôsobila aj v Bratislave - na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity]] prednášala rusistiku ([[1949]] – [[1950]]) a vo vydavateľstve [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] pracovala ako redaktorka ([[1952]] - [[1956]]).<ref name=LOMM/> Neskôr sa profesionálne venovala prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom ''Neznáma čitateľka'' a ''E. Letričková''.<ref name="LSŽ">''[[Lexikón slovenských žien]]''. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111.</ref> Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. Vo verejnom živote bola známa aj svojou prácou ako podpredsedníčka Živeny.<ref name=LOMM/> V roku [[1968]] sa výrazne angažovala v demokratizačných procesoch a vystupovala proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Československa]], kvôli čomu bola politicky prenasledovaná<ref name="BLS"/>, mala zakázanú publikačnú a prekladateľskú činnosť. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto)|Martine]].
+Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získala na školách v [[Martin (mesto)|Martine]] ([[ľudová škola]] a [[gymnázium]]) a neskôr, v rokoch [[1925]] - [[1935]], na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] IV CH-Kl | vydanie = | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | kapitola = JESENSKÁ, Zora | strany = 253-254 | jazyk = }}</ref> Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde spočiatku (v rokoch [[1935]] - [[1939]]) pracovala ako súkromná učiteľka klavíra<ref name=LOMM>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Maťovčík | meno1 = Augustín | odkaz na autora1 = | priezvisko2 = Parenička | meno2 = Pavol | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ďuriška | meno3 = Zdenko | odkaz na autora3 = | titul = [[Lexikón osobností mesta Martin]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 2006 | isbn = 80-8063-223-5 | kapitola = JESENSKÁ, Zora - prekladateľka, publicistka, redaktorka | strany = 114 | jazyk = }}</ref> a súčasne pôsobila v ženskom spolku [[Živena (spolok)|Živena]]. Od roku [[1939]] bola redaktorkou časopisu Živena a v rokoch [[1949]] - [[1952]] pracovníčkou [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].<ref name=LOMM/> Od roku [[1949]] pôsobila aj v Bratislave - na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity]] prednášala rusistiku ([[1949]] – [[1950]]) a vo vydavateľstve [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] pracovala ako redaktorka ([[1952]] - [[1956]]).<ref name=LOMM/> Neskôr sa profesionálne venovala prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom ''Neznáma čitateľka'' a ''E. Letričková''.<ref name="LSŽ">''[[Lexikón slovenských žien]]''. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111.</ref> Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. Vo verejnom živote bola známa aj svojou prácou ako podpredsedníčka Živeny.<ref name=LOMM/> V roku [[1968]] sa výrazne angažovala v demokratizačných procesoch a vystupovala proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Československa]], kvôli čomu bola politicky prenasledovaná<ref name="BLS"/>, mala zakázanú publikačnú a prekladateľskú činnosť. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto)|Martine]].
 == Tvorba ==