Heisenbergov princíp neurčitosti: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
Revízia 6488548 používateľa 178.40.250.154 (diskusia) bola vrátená
(oprava - pôvodný text "čím nižšiu vlnovú dĺžku pouužijeme..." oprava: "nižšiu za vyššiu. Vyššia vlnová dĺžka svetla znamená, že fotón má väčšiu energiu a tým viac ovplyvní meranú časticu, resp. jej polohu.)
d (Revízia 6488548 používateľa 178.40.250.154 (diskusia) bola vrátená)
Dôsledkom princípu je skutočnosť, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť [[poloha|polohu]] a [[hybnosť]] častice súčasne. V každodennom svete sa ale s týmto dôsledkom nestretávame vzhľadom na veľmi malú hodnotu [[Planckova konštanta|Planckovej konštanty]].
 
V kvantových systémoch však hrá princíp významnú rolu. Ak chceme preto veľmi presne lokalizovať časticu, potom môžeme použiť [[svetlo]] s krátkou [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]]. Čím vyššiunižšiu vlnovú dĺžku svetla však na lokalizáciu použijeme, tým väčšiu energiu má samotný fotón. Avšak túto hybnosť počas merania polohy odovzdá samotnej častici, čím výrazne zmení jej hybnosť.
 
Ak by sme pokus spravili naopak, t. j. chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou. Tým by ale došlo k veľmi nepresnému určeniu polohy častice.

Navigačné menu