Zbojnícka chata: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
d →Vysokohorskí nosiči a spolupracovníci: wikilinky |
||
| Riadok 35: | Riadok 35: | ||
=== Vysokohorskí nosiči a spolupracovníci === |
=== Vysokohorskí nosiči a spolupracovníci === |
||
Nezachovali sa všetky mená. Medzi mnohými boli: Jozef Šimko, Alojz Krupitzer, Michal Bobula, Štefan Česla, [[Arno Puškáš]], Ladislav a Arpád Szabóovci, Július Andráši, Krištof Zlatník, Milan Valovič, Kurt Pavlík, Atila Dejczö, Ján Poljak, Július Šoltés, Alan Štolc, [[Juraj Weincziller]], Ondrej Hudaček s manželkou Máriou, Jozef Čižik, Jozef Bobák, Tomaško, Ondrej Kačmarčík, Milada Leidová, Jozef Petras, Karel Vondra, Dušan Činčár, Ing. Ivan Fiala, Jaromír Stejskal, Karel Krčal, Peter Bednařík, Miloš Binár, Anton marec, Viktor Beránek, Ladislav Kulanga, Vladimír Tatarka, Ladislav Králiček, Jozef Milo, Jan Beránek, Ladislav Šťastný, Pavol Barabáš a iní.<ref name="Mrázik František 1998"/> |
Nezachovali sa všetky mená. Medzi mnohými boli: Jozef Šimko, Alojz Krupitzer, Michal Bobula, Štefan Česla, [[Arno Puškáš]], Ladislav a Arpád Szabóovci, Július Andráši, Krištof Zlatník, Milan Valovič, Kurt Pavlík, Atila Dejczö, Ján Poljak, Július Šoltés, Alan Štolc, [[Juraj Weincziller]], Ondrej Hudaček s manželkou Máriou, Jozef Čižik, Jozef Bobák, Tomaško, Ondrej Kačmarčík, Milada Leidová, Jozef Petras, Karel Vondra, Dušan Činčár, Ing. Ivan Fiala, [[Jaromír Stejskal]], Karel Krčal, Peter Bednařík, Miloš Binár, Anton marec, Viktor Beránek, Ladislav Kulanga, Vladimír Tatarka, Ladislav Králiček, Jozef Milo, Jan Beránek, Ladislav Šťastný, Pavol Barabáš a iní.<ref name="Mrázik František 1998"/> |
||
== Súčasnosť == |
== Súčasnosť == |
||
Verzia z 09:29, 28. apríl 2017
| Zbojnícka chata | |
 | |
| 49°10′36″S 20°10′02″V / 49,176667°S 20,167222°VSúradnice: 49°10′36″S 20°10′02″V / 49,176667°S 20,167222°V | |
| Nadmorská výška | 1 960 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Tatry |
| Poloha | Veľká Studená dolina |
| Rok založenia | 1907 |
| Najľahší výstup | z Veľkej Studenej doliny |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Zbojnícka chata |
| Webová stránka | www.zbojnickachata.sk |
Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny v Tatrách.
História
Veľkú Studenú dolinu, ako mnohé iné, v dávnej minulosti navštevovali hľadači pokladov i zlatokopi. O nich sa však nezachovali žiadne záznamy. Pravdepodobne prvým po mene známym turistom, ktorý ju navštívil bol tatranský sprievodca Gregor František Berzevici (1763 – 1822). Uhorský karpatský spolok v roku 1893 inicioval výstavbu vysokohorského chodníka. Keď sa v roku 1901 stal majiteľom doliny Uhorský lesný erár, v roku 1907 tu postavil poľovnícku chatu, ktorú o tri roky neskôr premenil na turistickú ubytovňu. Pravdepodobne po pytliakoch, ktorí dolinu v minulosti navštevovali, dostali plesá názov Zbojnícke a po nich turistickú útulňu v roku 1924 nazvali Zbojníckou chatou. Po prvej svetovej vojne chatu dostal do nájmu Klub československých turistov. Jeho členovia ju postupne prestavovali. Bola však studená, poskytovala, len veľmi obmedzené služby a to len v letnej turistickej sezóne. Po vzniku horolezeckého spolku JAMES (1921) prejavovali o chatu väčší záujem horolezci a lyžiari. To urýchlilo snahu jej nájomcov o sprevádzkovanie chaty v zimných mesiacoch. Terajšiu podobu začala chata dostávať v roku 1983. Projekt vyhotovil Stavoprojekt Liberec, vedúcim projektantom bol Ing. K. Novotný a zodpovedným projektantom Ing. Franc, výstavbu realizovala vtedajšia Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV. Chata po prestavbe bola daná do užívania v roku 1986.[1] V noci zo 14. na 15. júna 1998 chatu zničil požiar. V júli toho istého roku postavili tu provizórny bufet, stanicu horskej služby a nocľaháreň pre brigádnikov. Dňa 20. Októbra 2001 bola rekonštrukcia chaty dokončená.[1] [2] V súčasnosti jej majiteľmi sú Klub slovenských turistov a JAMES (Slovenský horolezecký spolok) [3]
Chatári
Mená prvých letných chatárov sa nezachovali
- Dezider Palkovič (spolupracovníkmi boli Štefan Zamkovský a Peter Tomčík) 1927 – 1934
- Viliam Benko
- Eduard Kirchner 1936 – 1938
- Zoltán Pavličko 1938 – 1941
- Ján Dudek 1942 – 1948
- Vladimír Lang 1948 – 1949
- Gejza a Alexius Körtvélyessy 1950 – 1960
- František Kele st. 1961 – 1969
- Belo Kapolka 1969 – 1973
- Eduard Záhor 1973 – 2015
- Dominika Dejczöová, Michal Brun - 2015
Vysokohorskí nosiči a spolupracovníci
Nezachovali sa všetky mená. Medzi mnohými boli: Jozef Šimko, Alojz Krupitzer, Michal Bobula, Štefan Česla, Arno Puškáš, Ladislav a Arpád Szabóovci, Július Andráši, Krištof Zlatník, Milan Valovič, Kurt Pavlík, Atila Dejczö, Ján Poljak, Július Šoltés, Alan Štolc, Juraj Weincziller, Ondrej Hudaček s manželkou Máriou, Jozef Čižik, Jozef Bobák, Tomaško, Ondrej Kačmarčík, Milada Leidová, Jozef Petras, Karel Vondra, Dušan Činčár, Ing. Ivan Fiala, Jaromír Stejskal, Karel Krčal, Peter Bednařík, Miloš Binár, Anton marec, Viktor Beránek, Ladislav Kulanga, Vladimír Tatarka, Ladislav Králiček, Jozef Milo, Jan Beránek, Ladislav Šťastný, Pavol Barabáš a iní.[1]
Súčasnosť
V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate.
Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Pre aktívnych turistov je k dispozícii ľahká i náročná turistika, horolezectvo a lyžovanie s inštruktormi.
Prístup
- po
značke z Hrebienka na Rainerovu chatu (1 290 m), odtiaľ po 
značke ku chate - po značke z Bielovodskej doliny cez Poľský hrebeň
- po
a 
značke od Téryho chaty cez Priečne sedlo - po zo Sliezskeho domu cez Poľský hrebeň
Referencie
- ↑ a b Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print – Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
Pozri aj
Zdroj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbojnícka chata
