Kustovnica čínska: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.141.118.150 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano
typografia
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox rastliny|
{{Infobox rastliny|
Farba=green|
Názov=Kustovnica čínska|
Názov=Kustovnica čínska|
Obrázok=[[Súbor:Lycium chinense 14.JPG|250px]]|
Obrázok=Lycium chinense 14.JPG|
Titulok=Kustovnica čínska|
Titulok=|
Farba2=green|
Skry7=áno|
Ríša po slovensky=[[Rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Ríša po slovensky=[[Rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky=[[Zelené rastliny|Zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Podríša po slovensky=[[Zelené rastliny|Zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Riadok 17: Riadok 14:
Rad po slovensky=[[Krtičníkotvaré]] resp.<br />[[ľuľkotvaré]]|Rad po latinsky=Scrophulariales resp. <br />Solanales|
Rad po slovensky=[[Krtičníkotvaré]] resp.<br />[[ľuľkotvaré]]|Rad po latinsky=Scrophulariales resp. <br />Solanales|
Čeľaď po slovensky=[[Ľuľkovité]]|Čeľaď po latinsky=Solanaceae|
Čeľaď po slovensky=[[Ľuľkovité]]|Čeľaď po latinsky=Solanaceae|
Rod po slovensky='''Kustovnice'''|Rod po latinsky=Lycium|
Rod po slovensky=Kustovnice|Rod po latinsky=Lycium|
Druh po slovensky='''''Kustovnica čínska'''''|Druh po latinsky=Lycium chinense|
Druh po slovensky=Kustovnica čínska|Druh po latinsky=L. chinense|
Farba3=green|
Binomické meno=Lycium chinense|
Binomické meno=Lycium chinense|
Klasifikátor1=[[Philip Miller|Mill.]]|
Klasifikátor1=[[Philip Miller|Mill.]]|

Verzia z 14:17, 29. apríl 2017

Kustovnica čínska
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lycium chinense
Mill.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Plody kustovnice čínskej

Kustovnica čínska (lat. Lycium chinense) je druh rastliny (krík) z čeľade ľuľkovité. Vyskytuje sa v Číne, Japonsku, Kórei a okolí; na Slovensku len ako pestovaný druh. Plod sa nazýva po čínsky kou-čchi (po anglicky goji).

Plod

Plody majú jasne červenú farbu a tvar bobule na dlhých stopkách. Počet semienok v bobuli sa líši podľa jej veľkosti a môže byť v intervale 10 – 60 malých žltých semienok. Plod obsahuje 18 druhov aminokyselín vrátane všetkých ôsmich esenciálnych (arginín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, taurín, treonín, tryptofán, valín), 21 stopových prvkov (napr. zinok, železo, meď, vápnik, germánium a selén), je aj veľmi bohatým zdrojom karotenoidov, čo signalizuje aj jeho výrazné červené zafarbenie. Obsahuje dokonca viac betakaroténu ako mrkva. Obsahuje vitamín C, B1, B2, B6 a E a beta-sitosterol.[chýba zdroj]

Pestovanie

Pestovanie je nenáročné, kustovnica čínska rastie dobre aj v slabších, chudších podmienkach. Ideálne podmienky na pestovanie sú v teplejších oblastiach s dostatkom slnečného žiarenia a vlahy. Vhodná pôda na dobrý rast rastliny je ľahšia piesčito-ílovitá, kde zásaditosť organického prostredia je pH8. V takýchto podmienkach rastlina dorastá do väčšej výšky a aj počet plodov je väčší.[1] Krík kustovnice môže dorásť do výšky od 1 – 3 metrov. Plody sú veľmi mäkké a preto oberanie bobulí musí byť veľmi opatrné, aby sa zabránilo nadmernému stláčaniu plodov. Plody sa potom ponechajú v tieni, kde sa vysušia. Okrem pestovania kustovnice v Číne, sú veľmi rozsiahle plantáže nachádzajúce sa v chránených oblastiach Himalájí v Tibete a v Mongolsku. V regiónoch Himalájí sa toto ovocie konzumuje už po stáročia a dostal tu pomenovanie Ovocie Šťastia, pretože podľa miestnych vyvoláva v človeku pocit šťastia.[2]

Liečivé účinky

Dejiny

V tradičnej čínskej medicíne sú plody kustovnice čínskej nezastupiteľné a používajú sa po stáročia. Je využívaná najmä ako doplnok stravy alebo sa pripravuje v podobe čaju. Ako liečivé sa využívajú okrem plodov aj ostatné časti rastliny – lístie, kôra a korene. V Číne sa kustovnica čínska považuje za liečivú potravinu, ktorá podporuje dlhovekosť, vitalitu a sexuálnu potenciu. Využívanie jej liečivých plodov sa datuje v Číne od obdobia konca dynastie Ming (1368 – 1644).[3] Účinky napomáhajúce k predĺženiu života podporuje mýtus, že Číňan Li Qing Yuen sa dožil 252 rokov (1678 – 1930) vďaka pravidelnej konzumácii plodov kustovnice čínskej.[2]

Veda a výskum

Plody rastliny obsahujú silné antioxidanty a vďaka ich vlastnosti neutralizovať voľné radikály (vznikajú ako vedľajší produkt dýchania a sú považované za hlavnú príčinu starnutia a degenerácie organizmu) pomáhajú zabraňovať poškodeniu buniek a následnému starnutiu organizmu.

Vďaka nedávnym výskumov plodov kustovnice čínskej sa zistilo, že podporujú imunitný systém a redukujú množstvo antigénov, ktoré súvisia s alergickými ochoreniami. Taktiež zvyšujú fagocytózu retikuloendotelového systému, znižujú krvný tlak a zlepšujú tvorbu krvi – stimulujú tvorbu bielych a červených krviniek, majú priaznivý vplyv na zrak a funkciu pečene. Obsahujú látky, ktoré pôsobia antibakteriálne, znižujú riziko rakoviny, spevňujú šľachy a ohybnosť kĺbov.[chýba zdroj]
Aplikuje sa pri liečbe takých ochorení, kde vedľajším symptómom, ktorý sprevádza chorobu je smäd (v raných štádiách cukrovky a tuberkulózy) závraty, znížená ostrosť zraku a chronický kašeľ.[3]

Do istej miery boli preukázané afrodiziakálne vlastnosti u týchto plodov. Užívanie plodov kustovnice čínskej u mužov malo za následok zvýšené množstvo mužských pohlavných hormónov a pacienti boli aj vitálnejší.[chýba zdroj]

Plody obsahujú rastlinný sterol – beta-sitosterol, ktorý sa v modernej medicíne používa na podporu liečby zvýšenej hladiny cholesterolu, pri problémoch s prostatou a má protizápalový účinok.[chýba zdroj]

Plody kustovnice čínskej sú označované ako liečivé ovocie. Väčšina liečivých účinkov však ešte nie je vedecky potvrdená (v roku 2013). V roku 1890 sa v nemeckej odbornej literatúre objavila informácia, že obsahujú jedovaté alkaloidy. Do roka bolo vedecky preukázané, že hladina alkaloidov je hlboko pod hranicou nebezpečenstva pre človeka a zvieratá. Dnes sa v krajinách Európskej únie plody alebo výťažky z nich predávajú v lekárňach ako schválený certifikovaný doplnok stravy.[4]

Referencie

Iné projekty