Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling: Rozdiel medzi revíziami
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
d robot Pridal: eu:Friedrich Schelling |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
[[en:Friedrich Wilhelm Joseph Schelling]] |
[[en:Friedrich Wilhelm Joseph Schelling]] |
||
[[es:Friedrich Schelling]] |
[[es:Friedrich Schelling]] |
||
[[eu:Friedrich Schelling]] |
|||
[[fi:Friedrich von Schelling]] |
[[fi:Friedrich von Schelling]] |
||
[[fr:Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling]] |
[[fr:Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling]] |
Verzia z 04:45, 19. november 2006
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling | |
predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu | |
Narodenie | 27. január, 1775 Leonberg, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 20. august, 1854 Bad Ragaz, Švajčiarsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling |
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou. Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali Proteus filozofie. V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.