Pogrom: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{bez zdroja}} |
{{bez zdroja}} |
||
[[Súbor:Ekaterinoslav1905.jpg|náhľad|Obete, zväčša židovské deti po pogrome v Jekaterinoslave (dnes [[ |
[[Súbor:Ekaterinoslav1905.jpg|náhľad|Obete, zväčša židovské deti po pogrome v Jekaterinoslave (dnes [[Dnipro]]) v roku 1905]] |
||
'''Pogrom''' ({{v jazyku|rus|погром|dosl. pohroma}}) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej [[Náboženstvo|nábožensky]], [[Rasa (človek)|rasovo]] alebo [[národ]]nostne, obyčajne spojená s [[Vražda|vraždením]] a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali [[Antisemitizmus|protižidovské]] akcie v cárskom [[Rusko|Rusku]]. |
'''Pogrom''' ({{v jazyku|rus|погром|dosl. pohroma}}) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej [[Náboženstvo|nábožensky]], [[Rasa (človek)|rasovo]] alebo [[národ]]nostne, obyčajne spojená s [[Vražda|vraždením]] a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali [[Antisemitizmus|protižidovské]] akcie v cárskom [[Rusko|Rusku]]. |
||
Verzia z 09:06, 28. jún 2017
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pogrom (rus. погром – dosl. pohroma) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku.
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia cára Alexandra II. Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.
Nový cár Alexander III. z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 – 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 – 1922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 – 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku Simona Petľuru, 25% Zelená armáda a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% Bielogvardejci, najmä oddiely Antona Denikina a 8,5% Červená armáda.
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Po zavedení norimberských zákonov došlo k viacerým veľkým pogromom známym ako krištáľová noc[1]. Ničivé pogromy sa udiali počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Jasy, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabnom v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. K brutálnym pogromom došlo aj v nacistami okupovaných Pobaltských krajinách, napr. v Kaunase koncom júna 1941, kde bolo zavraždených asi 3800 Židov, vrátane žien a detí. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste Kielce v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.
Pogromy na Slovensku
Po druhej svetovej vojne vypukol 24. septembra 1945 v Topoľčanoch pogrom, pri ktorom bolo zranených 48 Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.
Referencie
- ↑ Jonca, K., Kristallnacht. in Laqueur, W., 2001, The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, Londýn, s. 385-391
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pogrom