Dolnolužická srbčina: Rozdiel medzi revíziami
Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d wikilinky |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
*[[Slovanské jazyky]] |
*[[Slovanské jazyky]] |
||
**[[Západoslovanské jazyky]] |
**[[Západoslovanské jazyky]] |
||
***[[Lužické jazyky]] |
***[[Lužické jazyky]] |
||
**** '''Dolnolužická srbčina''' | |
|||
písmo = [[latinské písmo|Latinka]] | |
písmo = [[latinské písmo|Latinka]] | |
||
úradný = {{flagicon|Brandenburg}} [[Brandenbursko]] (menšinový jazyk)| |
úradný = {{flagicon|Brandenburg}} [[Brandenbursko]] (menšinový jazyk)| |
||
| Riadok 49: | Riadok 50: | ||
| malé: || a || b || c || č || ć || d || dź || e || ě || f || g || h || ch || i || j || k || ł || l || m || n || ń || o || ó || p || r || ŕ || s || š || ś || t || u || w || y || z || ž || ź |
| malé: || a || b || c || č || ć || d || dź || e || ě || f || g || h || ch || i || j || k || ł || l || m || n || ń || o || ó || p || r || ŕ || s || š || ś || t || u || w || y || z || ž || ź |
||
|} |
|} |
||
== Pozri aj == |
|||
*Hornolužická srbčina |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 18:42, 8. júl 2017
| Dolnolužická srbčina (Dolnoserbska rěc) | |
| Štáty | Dolná Lužica v Brandenbursku v Nemecku |
|---|---|
| Región | Západná Európa |
| Počet hovoriacich | 14 000 |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
| Písmo | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Brandenbursko (menšinový jazyk) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-2 | dsb |
| ISO 639-3 | dsb |
| Wikipédia | |
| Adresa | dsb.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedija, lichotna encyklopedija |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Dolnolužická srbčina alebo dolná lužická srbčina je z obidvoch vymierajúcich lužických jazykov horšie zachovaná čo do znalosti medzi dvojjazyčným obyvateľstvom a čo do kultúrneho zázemia. Oblasť jej rozšírenia, Dolná Lužica, leží severne od českých hraníc s Nemeckom.
História a rozšírenie
Prvá kniha vznikla v roku 1574, k národnému obrodeniu v Dolnej Lužici došlo až koncom 19. storočia. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa mu deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).
Za centrum dolnolužickej kultúry sa považuje mesto Chotebuz (Chośebuz, Cottbus).
Malá komunita lužických emigrantov si tiež zachováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny a angličtiny.
Charakteristika
Od hornolužičtiny sa odlišuje okrem iného aj zachovávaním G a zmenou R na Š po hláskách P, T, K (tráva = tšawa), ďalej zmenou C na Č (čas = cas).
Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. stor., ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).
Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.
Slovná zásoba je nemčinou ovplyvnená ešte viac ako hornolužická srbčina.
Abeceda a výslovnosť
Dolnolužická abeceda sa líši od hornolužickej a je nasledovná:
| veľké: | A | B | C | Č | Ć | D | Dź | E | F | G | H | CH | I | J | K | Ł | L | M | N | O | P | R | S | Š | Ś | T | U | W | Y | Z | Ž | Ź | ||||
| malé: | a | b | c | č | ć | d | dź | e | ě | f | g | h | ch | i | j | k | ł | l | m | n | ń | o | ó | p | r | ŕ | s | š | ś | t | u | w | y | z | ž | ź |
Pozri aj
- Hornolužická srbčina
Externé odkazy
- Společnost přátel Lužice
- Serbski institut
- Česko-dolnosrbský slovník
- Euromosaic information page
- Kurs serskeje rěce / Bluń, lužickosrbské dialógy z učebnice Curs practic de limba sorabă v nárečí strednej Lužice (zapadna Grodkowska narěč)