Jakoruda: Rozdiel medzi revíziami
d →História mesta: štylistika |
typografia |
||
| Riadok 38: | Riadok 38: | ||
== História mesta == |
== História mesta == |
||
Okolie mesta bolo osídlené už dávnych dobách čomu napovedajú aj zvyšky bývalej rímskej cesty ktorá spájala Plovdiv a dolinu [[Marica|Marice]] s jednou z najdôležitejších rímskych ciest |
Okolie mesta bolo osídlené už v dávnych dobách čomu napovedajú aj zvyšky bývalej rímskej cesty ktorá spájala Plovdiv a dolinu [[Marica|Marice]] s jednou z najdôležitejších rímskych ciest ([[Via Egnatia]]). Meno Jakoruda je prvýkrát spomenuté v poverovacej listine sultána Bajazída I., ktorou menoval veľkého vezíra Gaazi Kara Mustafu správcom a vládcom celej oblasti pohoria Rila, kam sa rátala aj Jakoruda. Najväčší rozmach a prisťahovaleckú vlnu mesto zažilo počas bulharského národného obrodenia na začiatku 19. storočia. Väčšina obyvateľov mesta sa v tej dobe venovala chovu dobytka a výrobe dechtu. Veľký počet obyvateľov Jakorudy sa zúčastnilo Aprílového povstania ako aj iných udalostí národnooslobodzovacieho boja. Mesto ostalo pod tureckou správou aj po oslobodení Bulharska a slobodu získalo až na začiatku Prvej balkánskej vojny v roku 1912.<ref name="yakoruda.gateway.bg">[http://yakoruda.gateway.bg/page.php?category=138 yakoruda.gateway.bg]</ref> |
||
== Pamiatky == |
== Pamiatky == |
||
Jakoruda nie je bohatá na kultúrne pamiatky, ale nachádza sa tu niekoľko stavieb, ktoré vznikli v období národného obrodenia. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je [[Chrám svätých Cyrila a Metoda (Jakoruda)|chrám svätých Cyrila a Metoda]]. |
Jakoruda nie je bohatá na kultúrne pamiatky, ale nachádza sa tu niekoľko stavieb, ktoré vznikli v období národného obrodenia. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je [[Chrám svätých Cyrila a Metoda (Jakoruda)|chrám svätých Cyrila a Metoda]]. |
||
Jakoruda je jeden z východzích bodov do pohoria Rila a začína sa tu niekoľko turistických trás. |
Jakoruda je jeden z východzích bodov do pohoria Rila a začína sa tu niekoľko turistických trás. V blízkosti sú napríklad Jakorudské jazerá.<ref>http://yakoruda.gateway.bg/page.php?category=35</ref><ref>GEORGIEVA, Nikolina. Рила. Stará Zagora : Domino EOOD. 193 s. ISBN 9789546512819. S. 187. (bulharsky)</ref> |
||
== Transport == |
== Transport == |
||
| Riadok 55: | Riadok 55: | ||
Jakoruda-centrum008.jpg|V centrálnej časti mesta |
Jakoruda-centrum008.jpg|V centrálnej časti mesta |
||
</gallery></center> |
</gallery></center> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
| Riadok 62: | Riadok 61: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt}} |
{{projekt}} |
||
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]] |
[[Kategória:Mestá v Bulharsku]] |
||
Verzia z 11:15, 7. august 2017
| Jakoruda | |
| Якоруда | |
| mesto | |
 centrum Jakorudy
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Blagoevgrad |
| Okres | Jakoruda |
| Nadmorská výška | 898 m n. m. |
| Súradnice | 42°01′06″S 23°40′11″V / 42,018333°S 23,669722°V |
| Rozloha | 254,031 km² (25 403 ha) |
| Obyvateľstvo | 5 480 (2015) |
| Hustota | 21,57 obyv./km² |
| PSČ | 2790 |
| Tel. predvoľba | 07442 |
  | |
| Wikimedia Commons: Yakoruda | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jakoruda (bulh. Якоруда) je mesto v juhozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Blagoevgradskej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu.
Geografia
Jakoruda je malé horské mesto v severozápadnej časti Blagoevgradskej oblasti. Leží vo vysokej nadmorskej výške medzi pohoriami Rila a Rodopy na hornom toku rieky Mesta.[1]
História mesta
Okolie mesta bolo osídlené už v dávnych dobách čomu napovedajú aj zvyšky bývalej rímskej cesty ktorá spájala Plovdiv a dolinu Marice s jednou z najdôležitejších rímskych ciest (Via Egnatia). Meno Jakoruda je prvýkrát spomenuté v poverovacej listine sultána Bajazída I., ktorou menoval veľkého vezíra Gaazi Kara Mustafu správcom a vládcom celej oblasti pohoria Rila, kam sa rátala aj Jakoruda. Najväčší rozmach a prisťahovaleckú vlnu mesto zažilo počas bulharského národného obrodenia na začiatku 19. storočia. Väčšina obyvateľov mesta sa v tej dobe venovala chovu dobytka a výrobe dechtu. Veľký počet obyvateľov Jakorudy sa zúčastnilo Aprílového povstania ako aj iných udalostí národnooslobodzovacieho boja. Mesto ostalo pod tureckou správou aj po oslobodení Bulharska a slobodu získalo až na začiatku Prvej balkánskej vojny v roku 1912.[2]
Pamiatky
Jakoruda nie je bohatá na kultúrne pamiatky, ale nachádza sa tu niekoľko stavieb, ktoré vznikli v období národného obrodenia. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je chrám svätých Cyrila a Metoda.
Jakoruda je jeden z východzích bodov do pohoria Rila a začína sa tu niekoľko turistických trás. V blízkosti sú napríklad Jakorudské jazerá.[3][4]
Transport
Jakoruda sa nachádza na úzkokoľajnej železničnej trati spájajúcej Septemvri a Dobrinište. Do mesta chodia každodenné autobusové spoje zo Sofie, Blagoevgradu, Velingradu, Razlogu, Goce Delčeva a Pazardžiku.[5]
Galéria
-
Vjazd do Jakorudy smerom od Jundoly -
Koryto rieky Mesta v Jakorude -
Pohľad na centrálnu časť s chrámom svätých Cyrila a Metoda z hlavnej cesty pretínajúcej mesto -
V centrálnej časti mesta
Referencie
- ↑ GEORGIEVA, Nikolina. Рила. Stará Zagora : Domino EOOD. 193 s. ISBN 9789546512819. S. 184. (bulharsky)
- ↑ yakoruda.gateway.bg
- ↑ http://yakoruda.gateway.bg/page.php?category=35
- ↑ GEORGIEVA, Nikolina. Рила. Stará Zagora : Domino EOOD. 193 s. ISBN 9789546512819. S. 187. (bulharsky)
- ↑ GEORGIEVA, Nikolina. Рила. Stará Zagora : Domino EOOD. 193 s. ISBN 9789546512819. S. 186. (bulharsky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakoruda
