Eliáš Galajda: Rozdiel medzi revíziami

	Eliáš Galajda
	; slovenský spisovateľ ukrajinskej národnosti
Narodenie	1. august 1931; Čertižné, Slovensko
Úmrtie	10. august 2017 (86 rokov); Košice, Slovensko
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:40, 17. august 2017

Eliáš Galajda (ukr. Илля Галайда – Ilľa Halajda; * 1. august 1931, Čertižné – † 10. august 2017, Košice) bol slovenský spisovateľ ukrajinskej národnosti.

Vzdelanie

Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie absolvoval na osemročnom Štátnom ruskom gymnáziu v Humennom kde zmaturoval roku 1951 a kde rok pôsobil ako pedagóg. Odtiaľ odišiel študovať ruštinu a ukrajinčinu (1952-1953) na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom ročníku ho vyslali na štúdium do Saratova na Filologickú fakultu Štátnej univerzity N. G. Černyševského (rus. Саратовский государственный университет имени Н. Г. Чернышевского) (1953-1955) a na Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve (1955-1958). V roku 1968 získal vysokoškolský titul PhDr., v roku 1972 mu bol udelený vedecký titul CSc. za kandidátsku dizertačnú prácu Puškinove rozprávky. K problému realizmu rozprávok^[1] a v roku 1976 mu bol priznaný titul doc. za habilitačnú prácu Ruská autorská rozprávka v druhej polovici 18. storočia a prvej polovici 19, storočia.

Práca

Roku 1958 začal pracovať v redakcii ukrajinských časopisov Dukľa a Družno vpered^[2] v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá bola od roku 1997 spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená Prešovská univerzita v Prešove. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Bol spoluautorom učebníc Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl (1974 - 1975). Do svojej smrti, po krátkej ťažkej chorobe v košickej nemocnici, žil a tvoril aj po odchode na dôchodok v Prešove. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Prešove.

Členstvo v profesných organizáciách

1982 člen Zväzu slovenských spisovateľov
1991 člen Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku v rámci Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska
1995 člen Zväzu spisovateľov Ukrajiny

Dielo

Poézia

1963 – Ôsmi (Vosmero, 1963)^[3] vstup do literatúry začiatkom 60. rokov cyklom básní uverejnených v kolektívnom zborníku
1974 – Vzplanutie (Spalachy)^[4] úspešný debut rozsiahlou básnickou zbierkou
1981 – Smäd srdca a zeme (Spraha sercia i zemli)^[5] v tejto zbierke a nasledujúcich sa výrazne prejavilo poetické dozrievanie až zrelosť
1986 - Nespavosť (Bezsońa)^[6] - básnická zbierka
1991 - Balada o troch slnkách (Balada pro try soncia)^[7]

V básňach sa venuje rodnému kraju, spomienkam na detstvo a témam, v ktorých básnik konfrontuje svoj vnútorný svet s drsnou realitou.

V nasledujúcich dvoch zbierkach sa značne prehĺbilo lyrické (emotívne) rozjímanie nad osudom i perspektívou človeka.

1990 - Hory modré, hory (Hory syni, hory)^[8]
1994 - Smútok môj každodenný (Moja pečaľ povsjakdenná)^[9] - básnická zbierka
1998 - Volanie žeriavov (Žuravlynnyj klyč)^[10] bibliofília, ktorú vydal Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky k 40. výročiu jeho tvorby
2001 - Nepokojom sa cesta stelie (Trivohami doroha steliťsia)^[11] - básnická zbierka^[12]
2006 - Verše zo zabudnutých zošitov (Virši iz zabutych zošitiv)^[13] - básnická zbierka^[14]
2011 - Jesenné reflexie (Osinni refleksii)^[15] - básnická zbierka

Próza

1980 - Keď idú dažde (Koly iduť došči)^[16]
1989 - Ešte spieva škovránok (Šče spivaje žajvoronok)^[17]

Antológie

1977 - Soňačni krynyci^[18] Antológia poézie ukrajinských spisovateľov na Slovensku
2007 - Z vyhne času (Iz kuzni času)^[19] - Antológia súčasnej slovenskej poézie preloženej do ukrajinčiny autorom.^[20]

Preklad

1995 - Bernardo Guimarães: Izaura^[21] - knižný preklad románu z ruského prekladu do slovenčiny
2006 - Jozef Leikert: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť)^[22], Kyjev - preklad diela do ukrajinčiny

Preklady autorových diel

1982 - Srdce ako slnce^[23] - kolektívny zborník v ktorom boli uverejnené jeho básne v slovenskom preklade
1983 - Ráno pod Karpatami^[24] - český zborník
1988 - A Karpátok éneke^[25] - zborník, krátke prózy a básne v maďarskom preklade
1990 - Korene^[26] - antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR aj s ukážkami z jeho tvorby
2002 - Sú také chvíle^[27] - slovenský preklad, kolektívny zborník

Ocenenia

Literárny Fond Slovenska ocenil Eliáša Galajdu niekoľkokrát Cenou Ivana Franka za literárnu činnosť:

1994- za pôvodnú tvorbu v ukrajinskom jazyku za zbierku Môj smútok každodenný
2006- za preklad zbierky básní Jozefa Leikerta: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť) do ukrajinčiny^[28]
2007- za preklad antológie Z vyhne času ^[29]
2011- za básnickú zbierku Jesenné reflexie ^[30]

a prémiou:

2001 - Prémia za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku ^[31]

Taktiež mu bola udelená časopisom Sobornisť (ukr. Соборність (часопис)) Medzinárodná literárna cena Ivana Košelivca (ukr. Міжнародна літературна премія імені Івана Кошелівця) za rok 2010^[32] za poviedku Slovo pro žajvoronkiv.

Záujmy

Venoval sa aj sochárstvu (mal tri samostatné výstavy plastík upravených zo samorastov)^[33] a prekladaniu slovenskej a českej poézie a prózy do ukrajinčiny a ruštiny. Prispieval do rôznych periodík,^[34], spieval ľudové piesne.^[35]

Referencie

Externé odkazy

[1] Eliáš Galajda: Skazki Pushkina: k probleme realizma skazok, Bratislava, Slovenske pedagogické nakladateľstvo, 1975

[2] . Dostupné online.

[3] Vos'mero. 1. vyd. Prešov: Slov. pedagog. nakl., 1963. 321 s.

[4] Spalachy. Prešov: Slov. pedagog. nakl., 1974. 80 s.

[5] Galajda, Illja. Spraha sercja i zemli: Virši. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedagog. nakl., 1981. 95 s.

[6] Halajda, Illja. Bezsonnja. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedahoh. vydav., 1986. 133 s.

[7] Halajda, Illja. Balada pro try soncja. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedahoh. vydav., 1991. 126 s.

[8] Hory syni, hory. Bratislava : Slovatske pedahohichne vyd., Viddil ukr. lit. v Priashevi, 1990.

[9] Eliáš Galajda: Moja pečal' povsjakdenna. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 109 s.

[10] Halajda, Illja a Bobak, Milan, ed. Žuravlynyj klyč. Prjašiv: Sojuz rusyniv-ukrajinciv Slov. Res. vyd. Cuper, 1998. 8 s. ISBN 80-967748-4-0

[11] Illia Halajda: Tryvohamy doroha stelytʹsia. Vyd. 1 Priashiv: Vyd. EXCO, 2001

[12] . Dostupné online.

[13] Galajda Eliáš, Virši iz zabutych zošitiv. Prešov: Cuper, 2006, 75 s. ISBN 808889039X

[14] . Dostupné online.

[15] Eliáš Galajda: Osinni refleksii. 1. vyd, Spilka ukrajinskych pysmennykiv Slovaččyny, Prjašiv, 2011, 121 s. ISBN 9788097028824

[16] Halajda, Illja. Koly jdut' došči: Opovidannja. Bratislava: Slov. ped. vydav., viddil ukr. literatury v Prjaševi, 1980. 151 s.

[17] Illja Halajda: Šče spivaje žajvoronok. Slovacke pedahohične vydavnyctvo, Prjašiv, 1989, 125 s.

[18] Illja Halajda: Sonjačni krynyci. Bratislava: Slov. pedahoh. vyd., Viddil ukraïn. lit v Prjaševi 1977. 171 S.

[19] Ìz kuznì času: antolohìja sučasnoji slovac'koji poezìji. Užhorod: Vydavnyctvo "Zakarpattja", 2007. 196 s. ISBN 966-347-044-5

[20] Obálka publikácie

[21] Bernardo Guimaraes: Isaura, prekladatel: Ilja Galajda ARTpress, Prešov, 1995, 149 stran, ISBN 8071190446

[22] Jozef Leikert: Pominuteľnosť, preklad Iľja Galajda, ilustrácie Ľudovít Hološka vyd. Veselka, Kyjev, 2006

[23] Srdce ako slnce: antológia poézie básnikov ukrajinskej národnosti v ČSSR, Autor: Fedor Kováč, Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1982.

[24] Ráno pod Karpatami : Výber z poezie a prózy ukrajinských spisovatelů východního Slovenska od roku 1945, Autor: J. Kabíček; M. Roman; V. Židlický Praha : Čs. spis., 1983

[25] A kárpátok éneke, Autor: Roman Mihajlo, László Barak, Vyd.: Bratislava: Madách, 1988, 213 s

[26] Korene: antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR, Juraj Andričík, Bratislava: Slovenský spisovatel, 1990

[27] Jackanin, Ivan, and Ladislav Cuper. Sú Také Chvíle...: Antológia Ukrajinskej Poézie Na Slovensku. 1. vyd. Prešov: Cuper, vydavateľstvo, 2002. ISBN 80-88890-27-6

[28] . Dostupné online.

[29] . Dostupné online.

[30] . Dostupné online.

[31] . Dostupné online.

[32] . Dostupné online.

[33] Iľja Galajda: Samorasty, autor: Bycko Michal, 4 s. 1993 katalógová pozvánka

[34] Príspevky do tlačovín: Duklja, Druzhno vpered, Neve zhittja a i.

[35] Spivaje Illja Halajda, Vydavateľ Medzilaborce: Hudobné štúdio pri Spoločnosti Andyho Warhola a Múzeu moderného umenia Andyho Warhola, 2001, elektronický kompaktný

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]

[28]

[29]

[30]

[31]

[32]

[33]

[34]

[35]

@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
   | miesto              =
   | jazyk               =
-}}</ref> v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulty v Prešove]] [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]], ktorá bola od roku [[1997]] spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená [[Prešovská univerzita v Prešove]]. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Je spoluautorom učebníc ''Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl'' (1974 - 1975). V súčasnosti žije a tvorí na dôchodku v Prešove.
+}}</ref> v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulty v Prešove]] [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]], ktorá bola od roku [[1997]] spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená [[Prešovská univerzita v Prešove]]. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Bol spoluautorom učebníc ''Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl'' (1974 - 1975). Do svojej smrti, po krátkej ťažkej chorobe v košickej nemocnici, žil a tvoril aj po odchode na dôchodok v [[Prešov]]e. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Prešove.
 == Členstvo v profesných organizáciách ==