Radón: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Upresnenie informácie
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
typo gram
Riadok 32: Riadok 32:
| Poznámka =
| Poznámka =
| Skupenstvo = [[plyn]]né
| Skupenstvo = [[plyn]]né
| Hustota = 9.73x10<sup>-3</sup>
| Hustota = 9.73x10<sup>−3</sup>
| Hustota kvapaliny = 4.4
| Hustota kvapaliny = 4.4
| Teplota topenia = 202
| Teplota topenia = 202
Riadok 126: Riadok 126:


== Fyzikálno-chemické vlastnosti ==
== Fyzikálno-chemické vlastnosti ==
Je to bezfarebný [[plyn]] bez chuti a zápachu. Vzniká ako produkt [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívneho rozpadu]] [[Rádium|rádia]] a [[Urán (prvok)|Uránu]] a vďaka svojej nestálosti zaniká ďaľším [[Rádioaktívny rozpad|radioaktívnym rozpadom]]. Poznáme približne 20 nestabilných [[Izotop|izotopov]] radónu. Chemické zlúčeniny tvorí iba zriedkavo s [[Fluór|fluórom]], [[Chlór|chlórom]] a [[Kyslík|kyslíkom]], podobne ako [[kryptón]] a [[xenón]].<ref>AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.''Russian Chemical Reviews''. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12-20</ref> Radón je veľmi dobre rozpustný vo vode (51% svojho objemu), ale lepšie sa rozpúšťa v [[Polarita|nepolárnych]] [[Rozpúšťadlo|organických rozpúšťadlách]]. Pri veľmi nízkych teplotách sa dá zachytiť na [[Aktívne uhlie|aktívnom uhlí]].<ref>AL-AZMI, D. et al.. Radon adsorbed in activated charcoal—a simple and safe radiation source for teaching practical radioactivity in schools and colleges.''Phys. Educ.''. 2012, roč. 47, čís. 4, s. 471-475.
Je to bezfarebný [[plyn]] bez chuti a zápachu. Vzniká ako produkt [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívneho rozpadu]] [[Rádium|rádia]] a [[Urán (prvok)|Uránu]] a vďaka svojej nestálosti zaniká ďalším [[Rádioaktívny rozpad|radioaktívnym rozpadom]]. Poznáme približne 20 nestabilných [[izotop]]ov radónu. Chemické zlúčeniny tvorí iba zriedkavo s [[fluór]]om, [[chlór]]om a [[kyslík]]om, podobne ako [[kryptón]] a [[xenón]].<ref>AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.''Russian Chemical Reviews''. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20</ref> Radón je veľmi dobre rozpustný vo vode (51% svojho objemu), ale lepšie sa rozpúšťa v [[Polarita|nepolárnych]] [[Rozpúšťadlo|organických rozpúšťadlách]]. Pri veľmi nízkych teplotách sa dá zachytiť na [[Aktívne uhlie|aktívnom uhlí]].<ref>AL-AZMI, D. et al.. Radon adsorbed in activated charcoal—a simple and safe radiation source for teaching practical radioactivity in schools and colleges.''Phys. Educ.''. 2012, roč. 47, čís. 4, s. 471 – 475.


[http://iopscience.iop.org/article/10.1088/0031-9120/47/4/471/meta Dostupné online]
[http://iopscience.iop.org/article/10.1088/0031-9120/47/4/471/meta Dostupné online]
Riadok 138: Riadok 138:
== Literatúra ==
== Literatúra ==
* Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť IV: Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M.: Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, Uranpres, 1996, ISBN 80-85314-77-0
* Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť IV: Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M.: Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, Uranpres, 1996, ISBN 80-85314-77-0
* AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.''Russian Chemical Reviews''. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12-20
* AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.''Russian Chemical Reviews''. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 08:01, 30. august 2017

Radón
(radon)
astát ← radón
Xe
↑
Rn
↓
Og
86
Periodická tabuľka
6. perióda, 18. skupina, blok p
vzácne plyny, nekovy
Vzhľad
bezfarebný plyn
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (222) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p6
Kovalentný polomer 150 pm
Van der Waalsov pol. 220 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 037 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo plynné
Hustota 9,73x10−3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 202 K) 		4,4 kg·dm−3
Teplota topenia 202 K (−71,15 °C)
Teplota varu 211,3 K (−61,85 °C)
Kritický bod 377 K; 6,28 MPa
Sk. teplo topenia 3,247 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 18,10 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 110 121 134 152 176 211
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Tep. vodivosť 3,61 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 10043-92-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 210Rn synt. 2,4 h. α 6,404 206Po
 211Rn synt. 14,6 h. ε 2,892 211At
synt.   α 5,965 207Po
 222Rn stopy 3,8235 d. α 5,590 218Po
 224Rn synt. 1,8 h. β- 0,8 224Fr
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému radón.

Radón (radon) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rn a protónové číslo 86. Je to najťažší prvok v skupine vzácnych plynov. Je rádioaktívny,a nemá žiadny stabilný izotop.

Fyzikálno-chemické vlastnosti

Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Vzniká ako produkt rádioaktívneho rozpadu rádia a Uránu a vďaka svojej nestálosti zaniká ďalším radioaktívnym rozpadom. Poznáme približne 20 nestabilných izotopov radónu. Chemické zlúčeniny tvorí iba zriedkavo s fluórom, chlórom a kyslíkom, podobne ako kryptón a xenón.[1] Radón je veľmi dobre rozpustný vo vode (51% svojho objemu), ale lepšie sa rozpúšťa v nepolárnych organických rozpúšťadlách. Pri veľmi nízkych teplotách sa dá zachytiť na aktívnom uhlí.[2]

Radón sa podobne ako ostatné vzácne plyny ionizuje, a v ionizovanom stave žiari. Dalo by sa to využívať pri výrobe osvetlenia, ale nie je to možné kvôli vysokej radioaktivite. Vydáva jasné biele svetlo.

História

Tento prvok bol objavený v roku 1900 Friedrichom Ernstom Dornom pri skúmaní rozpadu rádia, a bol nazvaný ako rádiová emanácia. William Ramsey charakterizoval rádiovú emanáciu v roku 1910, určil hustotu a atómovú hmotnosť a navrhol názov Niton - NT. Meno sa ešte niekoľkokrát zmenilo, ale v roku 1923 sa schválil názov Radón.

Literatúra

  • Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť IV: Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M.: Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, Uranpres, 1996, ISBN 80-85314-77-0
  • AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20

Referencie

  1. ↑ AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20
  2. ↑ AL-AZMI, D. et al.. Radon adsorbed in activated charcoal—a simple and safe radiation source for teaching practical radioactivity in schools and colleges.Phys. Educ.. 2012, roč. 47, čís. 4, s. 471 – 475. Dostupné online

Externé odkazy

  • Mapa Slovenska s prognózou radónového rizika (r. 2001, Štátny geologický ustav Dionýza Štúra)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému radón
Periodická tabuľka chemických prvkov
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18
1 H   He
2 Li Be   B C N O F Ne
3 Na Mg   Al Si P S Cl Ar
4 K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr
5 Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe
6 Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn
7 Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Cn Nh Fl Mc Lv Ts Og
Alkalické kovy Kovy alk. zemín Lantanoidy Aktinoidy Prechodné prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény Vzácne plyny
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Radón&oldid=6544383“