Mongoli: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
*Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) <ref name=B>Mongolen. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref name=DH/> |
*Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) <ref name=B>Mongolen. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref name=DH/> |
||
* staršie: [[Východní Mongoli]] (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) <ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. [http://www.zeno.org/nid/20007105037 dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korostovetz | meno = Iwan Jakowlewitsch | autor = | odkaz na autora = | titul = Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1926 | počet strán = 361 | url = | isbn = 978-3-11149159-2 | kapitola = | strany =1 | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/><ref name=B/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wright| meno =Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ| vydanie = | vydavateľ = Mittal Publications | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 421 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 972| jazyk = }}</ref> |
* staršie: [[Východní Mongoli]] (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) <ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. [http://www.zeno.org/nid/20007105037 dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korostovetz | meno = Iwan Jakowlewitsch | autor = | odkaz na autora = | titul = Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1926 | počet strán = 361 | url = | isbn = 978-3-11149159-2 | kapitola = | strany =1 | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/><ref name=B/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wright| meno =Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ| vydanie = | vydavateľ = Mittal Publications | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 421 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 972| jazyk = }}</ref> |
||
*kmene hovoriace vo vrcholnom stredoveku jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, ktoré následne územne expandovali a rozpadli sa na dnešné etniká hovoriace jazykmi mongolskej vety altajských jazykov, čiže (Vnútorných a Vonkajších) Mongolov, Buriatov, Dahurov, Ojratov atď. <ref>NEUMANN-HODITZ, REINHOLD: Dschingis Khan, 4. Aufl., Reinbek bei Hamburg: Rowohlt, 2000. ISBN 978-3-499-50345-0, str. 18</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central and Northern Asia: A.D. 801 to 900 | url = https://archive.cnx.org/contents/00b2fc4e-d96a-405b-8953-0ca921bdf3fe@2/central-and-northern-asia-a-d-801-to-900 | vydavateľ = archive.cnx.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, synonymum: starí Mongoli, pozri [[starí Mongoli]] |
*kmene hovoriace vo vrcholnom stredoveku jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, ktoré následne územne expandovali a rozpadli sa na dnešné etniká hovoriace jazykmi mongolskej vety altajských jazykov, čiže na (Vnútorných a Vonkajších) Mongolov, Buriatov, Dahurov, Ojratov atď. <ref>NEUMANN-HODITZ, REINHOLD: Dschingis Khan, 4. Aufl., Reinbek bei Hamburg: Rowohlt, 2000. ISBN 978-3-499-50345-0, str. 18</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central and Northern Asia: A.D. 801 to 900 | url = https://archive.cnx.org/contents/00b2fc4e-d96a-405b-8953-0ca921bdf3fe@2/central-and-northern-asia-a-d-801-to-900 | vydavateľ = archive.cnx.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, synonymum: starí Mongoli, pozri [[starí Mongoli]] |
||
'''Mongoli''' (jednotné číslo '''Mongol''') môžu byť aj: |
'''Mongoli''' (jednotné číslo '''Mongol''') môžu byť aj: |
Verzia z 16:37, 24. október 2017
Mongoli alebo vlastní Mongoli (jednotné číslo (vlastný) Mongol) môžu byť:
- etnikum žijúce jednak v dnešnom štáte Mongolsko (historický názov: Vonkajší Mongoli) a jednak v dnešnej Číne (najmä) vo Vnútornom Mongolsku a severnom Sin-ťiangu (iné názvy: Južní Mongoli, Čínski Mongoli, Vnútorní Mongoli) [1][2], ich reč sa volá mongolčina [v širšom zmysle] alebo vlastné mongolské jazyky [3][4], pozri vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)
- hlavné etnikum (národ) v dnešnom Mongolsku, ktoré tvoria najmä Chalchovia a okrem nich (dnes už s nimi prakticky splynutí) Darigangovia, Chot(o)gojtovia, Sartúlovia, Üdzemčinovia (=Uzumčinovia), Čachari, Chorčinovia a i. (pokiaľ žijú na území dnešného Mongolska), historický názov: Vonkajší Mongoli [5][2][6] [7] , ich reč sa volá chalchská mongolčina, chalchčina [v širšom zmysle] či mongolčina [v užšom zmysle] [8], pozri Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku) a Chalchovia
- Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) [9][7]
- staršie: Východní Mongoli (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) [10][11][2][9][12]
- kmene hovoriace vo vrcholnom stredoveku jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, ktoré následne územne expandovali a rozpadli sa na dnešné etniká hovoriace jazykmi mongolskej vety altajských jazykov, čiže na (Vnútorných a Vonkajších) Mongolov, Buriatov, Dahurov, Ojratov atď. [13][14], synonymum: starí Mongoli, pozri starí Mongoli
Mongoli (jednotné číslo Mongol) môžu byť aj:
- všetky etniká hovoriace jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, t. j. vlastní Mongoli (v zmysle: Vonkajší a Vnútorní Mongoli), Buriati, Dahuri (=Daguri), Barguti, Ojrati (=západní Mongoli; vrátane Kalmykov), Tungsiangovia, Monguori (=Tchuovia), Paoanovia a Mogoli (=Mogholi) [2][5][1][9], pozri Mongoli (mongolské jazyky)
- obyvatelia (dnešného alebo historického) Mongolska resp. osoby z neho pochádzajúce, t. j. napr. v dnešnom Mongolsku okrem Chalchov a príbuzných etník aj napr. rôzni západní Mongoli (Dörvöti, Bajatovia atď.), Buriati a Kazaši [15][16][5][2], pozri napr. pod Mongolská ríša a Demografia Mongolska
Mongol môže byť aj:
- mongoloid (vo všetkých významoch) [17][18][19][20]
- v textilníctve: hodvábnická jednofarebná či potlačená tkanina s charakterom krepdešínu [21], pozri mongol (látka)
Zdroje
- ↑ a b Mongoli. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 455
- ↑ a b c d e Mongoli. In: Pyramída, s. 3215
- ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 162.
- ↑ Mongolian Proper [online]. ethnologue.com, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mongolové. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 198x. s. 311.
- ↑ mongol. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- ↑ a b Of Dorje Shugden and Mongolia [online]. dorjeshugden.com, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Mongolian, Halh [online]. ethnologue.com, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mongolen. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
- ↑ Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. dostupné online
- ↑ KOROSTOVETZ, Iwan Jakowlewitsch. Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit). [s.l.] : Walter de Gruyter, 1926. 361 s. ISBN 978-3-11149159-2. S. 1.
- ↑ WRIGHT, Thomas. Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ. [s.l.] : Mittal Publications, 1992. 421 s. S. 972.
- ↑ NEUMANN-HODITZ, REINHOLD: Dschingis Khan, 4. Aufl., Reinbek bei Hamburg: Rowohlt, 2000. ISBN 978-3-499-50345-0, str. 18
- ↑ Central and Northern Asia: A.D. 801 to 900 [online]. archive.cnx.org, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Mongoli. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online
- ↑ Mongol | Definition of Mongol in English by Oxford Dictionaries [online]. en.oxforddictionaries.com, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ mongoloid. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 802.
- ↑ mongol. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- ↑ mongol, mongoloid. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online
- ↑ mongol. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 133.
- ↑ mongol. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 802.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.