Mongoli: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Revízia 6571790 používateľa Vasiľ (diskusia) bola vrátená: viz diskusiu
Bez shrnutí editace
Značka: odstránenie údržbovej šablóny
Riadok 1: Riadok 1:
{{pracuje sa}}
{{Urgentne upraviť|20171024}}
'''Mongoli''' alebo '''vlastní Mongoli''' (jednotné číslo '''(vlastný) Mongol''') môžu byť:
'''Mongoli''' alebo '''vlastní Mongoli''' (jednotné číslo '''(vlastný) Mongol''') môžu byť:
*etnikum žijúce jednak v dnešnom štáte Mongolsko (historický názov: Vonkajší Mongoli) a jednak v dnešnej Číne (najmä) vo Vnútornom Mongolsku a severnom Sin-ťiangu (iné názvy: Južní Mongoli, Čínski Mongoli, Vnútorní Mongoli) <ref name=MB>Mongoli. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. ''Malá slovenská encyklopédia''. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 455</ref><ref name=Pyr>Mongoli. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], s. 3215</ref>, ich reč sa volá mongolčina [v širšom zmysle] alebo vlastné mongolské jazyky <ref>{{Citácia knihy
*etnikum v Mongolsku a severnej Číne <ref name=MB>Mongoli. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. ''Malá slovenská encyklopédia''. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 455</ref><ref name=Pyr>Mongoli. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], s. 3215</ref>, pozri [[vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)]]
⚫
*hlavné etnikum (národ) v dnešnom Mongolsku (najmä Chalchovia) <ref name=MČE>Mongolové. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' 4 M{{--}}Pol. Praha: Academia, 198x. s. 311.</ref><ref name=Pyr/><ref>mongol. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref><ref name=DH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Of Dorje Shugden and Mongolia | url = http://www.dorjeshugden.com/all-articles/features/of-dorje-shugden-and-mongolia/ | vydavateľ = dorjeshugden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pozri [[Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku)]] a [[Chalchovia]]
| priezvisko = Krupa
| meno = Viktor
| odkaz na autora = Viktor Krupa
| priezvisko2 = Genzor
| meno2 = Jozef
| odkaz na autora2 = Jozef Genzor
| titul = Jazyky sveta v priestore a čase
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a preprac.
| vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1996
| isbn = 80-224-0459-4
| počet strán = 356
| strany = 162
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mongolian Proper | url = https://www.ethnologue.com/subgroups/mongolian-proper | vydavateľ = ethnologue.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pozri [[vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)]]
⚫
*hlavné etnikum (národ) v dnešnom Mongolsku, ktoré tvoria najmä Chalchovia a okrem nich (dnes už s nimi prakticky splynutí) Darigangovia, Chot(o)gojtovia, Sartúlovia, Üdzemčinovia (=Uzumčinovia), Čachari, Chorčinovia a i. (pokiaľ žijú na území dnešného Mongolska), historický názov: Vonkajší Mongoli <ref name=MČE>Mongolové. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' 4 M{{--}}Pol. Praha: Academia, 198x. s. 311.</ref><ref name=Pyr/><ref>mongol. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref> <ref name=DH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Of Dorje Shugden and Mongolia | url = http://www.dorjeshugden.com/all-articles/features/of-dorje-shugden-and-mongolia/ | vydavateľ = dorjeshugden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> , ich reč sa volá chalchská mongolčina, chalchčina [v širšom zmysle] či mongolčina [v užšom zmysle] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mongolian, Halh | url = https://www.ethnologue.com/language/khk/20 | vydavateľ = ethnologue.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pozri [[Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku)]] a [[Chalchovia]]
*Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) <ref name=B>Mongolen. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref name=DH/>
*Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) <ref name=B>Mongolen. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref name=DH/>
* staršie: [[Východní Mongoli]] (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) <ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. [http://www.zeno.org/nid/20007105037 dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korostovetz | meno = Iwan Jakowlewitsch | autor = | odkaz na autora = | titul = Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1926 | počet strán = 361 | url = | isbn = 978-3-11149159-2 | kapitola = | strany =1 | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/><ref name=B/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wright| meno =Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ| vydanie = | vydavateľ = Mittal Publications | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 421 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 972| jazyk = }}</ref>
* staršie: [[Východní Mongoli]] (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) <ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. [http://www.zeno.org/nid/20007105037 dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korostovetz | meno = Iwan Jakowlewitsch | autor = | odkaz na autora = | titul = Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1926 | počet strán = 361 | url = | isbn = 978-3-11149159-2 | kapitola = | strany =1 | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/><ref name=B/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wright| meno =Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ| vydanie = | vydavateľ = Mittal Publications | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 421 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 972| jazyk = }}</ref>

Verzia z 18:07, 24. október 2017

 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.

Mongoli alebo vlastní Mongoli (jednotné číslo (vlastný) Mongol) môžu byť:

  • etnikum v Mongolsku a severnej Číne [1][2], pozri vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)
  • hlavné etnikum (národ) v dnešnom Mongolsku (najmä Chalchovia) [3][2][4][5], pozri Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku) a Chalchovia
  • Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) [6][5]
  • staršie: Východní Mongoli (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) [7][8][2][6][9]
  • kmene hovoriace vo vrcholnom stredoveku jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, ktoré následne územne expandovali a rozpadli sa na dnešné etniká hovoriace jazykmi mongolskej vety altajských jazykov, čiže na (Vnútorných a Vonkajších) Mongolov, Buriatov, Dahurov, Ojratov atď. [10][11], synonymum: starí Mongoli, pozri starí Mongoli

Mongoli (jednotné číslo Mongol) môžu byť aj:

  • všetky etniká hovoriace jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, t. j. vlastní Mongoli (v zmysle: Vonkajší a Vnútorní Mongoli), Buriati, Dahuri (=Daguri), Barguti, Ojrati (=západní Mongoli; vrátane Kalmykov), Tungsiangovia, Monguori (=Tchuovia), Paoanovia a Mogoli (=Mogholi) [2][3][1][6], pozri Mongoli (mongolské jazyky)
  • obyvatelia (dnešného alebo historického) Mongolska resp. osoby z neho pochádzajúce, t. j. napr. v dnešnom Mongolsku okrem Chalchov a príbuzných etník aj napr. rôzni Ojrati (napr. Dörvöti, Bajatovia atď.), Buriati a Kazaši [12][13][3][2], pozri napr. pod Mongolská ríša a Demografia Mongolska

Mongol môže byť aj:

Zdroje

  1. ↑ a b Mongoli. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 455
  2. ↑ a b c d e Mongoli. In: Pyramída, s. 3215
  3. ↑ a b c Mongolové. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 198x. s. 311.
  4. ↑ mongol. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  5. ↑ a b Of Dorje Shugden and Mongolia [online]. dorjeshugden.com, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c Mongolen. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
  7. ↑ Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. dostupné online
  8. ↑ KOROSTOVETZ, Iwan Jakowlewitsch. Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit). [s.l.] : Walter de Gruyter, 1926. 361 s. ISBN 978-3-11149159-2. S. 1.
  9. ↑ WRIGHT, Thomas. Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ. [s.l.] : Mittal Publications, 1992. 421 s. S. 972.
  10. ↑ NEUMANN-HODITZ, REINHOLD: Dschingis Khan, 4. Aufl., Reinbek bei Hamburg: Rowohlt, 2000. ISBN 978-3-499-50345-0, str. 18
  11. ↑ Central and Northern Asia: A.D. 801 to 900 [online]. archive.cnx.org, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Mongoli. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online
  13. ↑ Mongol | Definition of Mongol in English by Oxford Dictionaries [online]. en.oxforddictionaries.com, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  14. ↑ mongoloid. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 802.
  15. ↑ mongol. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  16. ↑ mongol, mongoloid. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online
  17. ↑ mongol. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 133.
  18. ↑ mongol. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 802.
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mongoli&oldid=6571802“