Augustín Doležal: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Tvorba: preklep
Záznam o narodení a krste v matrike, kategorie
Riadok 31: Riadok 31:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}
* {{OsudBB}}
* [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:939F-Y6VM-F?i=38&wc=9P33-GPX%3A107654301%2C113432901%2C113703201%2C160843701%3Fcc%3D1554443&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] - farnosť [[Skalica (mesto)|Skalica]]


{{DEFAULTSORT:Doležal, Augustín}}
{{DEFAULTSORT:Doležal, Augustín}}
Riadok 36: Riadok 37:
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Osobnosti zo Skalice]]
[[Kategória:Osobnosti zo Skalice]]
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]]

Verzia z 13:40, 25. október 2017

Augustín Doležal
slovenský básnik, evanjelický kňaz a pedagóg
Narodenie27. marec 1737
Skalica, Slovensko
Úmrtie21. marec 1802 (64 rokov)
Sučany, Slovensko

Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica – † 21. marec 1802, Sučany) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ.

Rodina

  • otec: Ján Doležal
  • matka: Alžbeta rod. Mandelíková

Životopis

Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe (od roku 1760). V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a v roku 1783 v Sučanoch.

Tvorba

Literárne začal pôsobiť v Altdorfe, pod vplyvom osvietenských racionalistických prúdov. Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.

Dielo

  • 1781 – Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem, oslavná báseň pri príležitosti vydania Tolerančného patentu
  • 1791 – Pamětná celému světu tragoedia, veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou

Literatúra

Externé odkazy