Slanské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
rozšírenie, fotografie, opravy
dopl.
Riadok 4: Riadok 4:
| native_name =
| native_name =
| other_name =
| other_name =
| category = [[pohorie]]
| category = pohorie<br/>[[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]]
<!-- *** Image *** -->
<!-- *** Image *** -->
| image = Slanské vrchy 01.jpg
| image = Slanské vrchy 01.jpg
Riadok 23: Riadok 23:
| city1 =
| city1 =
<!-- *** Orography *** -->
<!-- *** Orography *** -->
| parent = Matransko-slanská oblasť
| parent_type = Nadradená <br/>jednotka
| parent = [[Matransko-slanská oblasť]]
| unit1 =
| unit1 =
| border =
| border_type = Susedné <br/>jednotky
| border1 =
| border = [[Košická kotlina]]<br/>[[Beskydské predhorie]]<br/>[[Východoslovenská pahorkatina]]
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part = [[Šimonka (geomorfologický podcelok)|Šimonka]]<br/>[[Makovica (geomorfologický podcelok)|Makovica]]<br/>[[Mošník]]<br/>[[Bogota (geomorfologický podcelok)|Bogota]]<br/>[[Milič]]
| geology =
| geology =
| geology1 =
| geology1 =
Riadok 92: Riadok 95:
[[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|Najvyšší vrch Slanských vrchov [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] počas [[Teplotná inverzia|inverzie]]]]
[[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|Najvyšší vrch Slanských vrchov [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] počas [[Teplotná inverzia|inverzie]]]]


'''Slanské vrchy''' je pohorie a [[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]] [[Sopka|vulkanického]] pôvodu na východnom [[Slovensko|Slovensku]].
⚫
'''Slanské vrchy''' je pohorie [[Sopka|vulkanického]] pôvodu na východnom [[Slovensko|Slovensku]]. Tiahne sa v severojužnom smere od [[Prešov|Prešova]] po hranice s [[Maďarsko|Maďarskom]], ohraničuje [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]] z východu a [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskú pahorkatinu]] zo západu. Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov a sú to: [[Šimonka (podcelok)|Šimonka]], [[Makovica (podcelok)|Makovica]], [[Bogota (podcelok)|Bogota]], [[Mošník (podcelok)|Mošník]] a [[Milič (podcelok)|Milič]]. Najvyšším vrchom je [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] ({{Mnm|1092.0|w}}), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 [[metrov nad morom]] patria [[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)|Čierna hora]] ({{Mnm|1072.7}}) a [[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)|Tri chotáre]] ({{Mnm|1025.2}}). Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom [[Neogén|neogénneho]] veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú [[Ryolit|ryolitmi]], [[Dacit|dacitmi]] a najmä [[Skupina amfibolu|amfibol]] - [[Skupina pyroxénu|pyroxénickými]] [[Andezit|andezitmi]] a ich [[Tuf|tufmi]]. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné [[Sediment|sedimenty]] tvorené [[Íl|ílmi]], [[Pieskovec|pieskovcami]] a [[Zlepenec|zlepencami]]. Samotné andezitové masívy tvoria [[Stratovulkán|stratovulkanické]] súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Tiahne sa v severojužnom smere od [[Prešov|Prešova]] po hranice s [[Maďarsko|Maďarskom]], ohraničuje [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]] z východu a [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskú pahorkatinu]] zo západu.

== Delenie ==
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:<ref>Spracované podľa: {{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kočický
| meno = Dušan
| priezvisko2 = Ivanič
| meno2 = Boris
| titul = Geomorfologické členenie Slovenska
| url = http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf
| vydavateľ = geology.sk
| dátum vydania = 2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-10-10
| miesto =
}}</ref>
* [[Šimonka (geomorfologický podcelok)|Šimonka]]
* [[Makovica (geomorfologický podcelok)|Makovica]]
* [[Bogota (geomorfologický podcelok)|Bogota]]
* [[Mošník]]
* [[Milič]]

Najvyšším vrchom je [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] ({{Mnm|1092.0|w}}), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 [[metrov nad morom]] patria [[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)|Čierna hora]] ({{Mnm|1072.7}}) a [[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)|Tri chotáre]] ({{Mnm|1025.2}}).

== Geológia ==
⚫
Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom [[Neogén|neogénneho]] veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú [[Ryolit|ryolitmi]], [[Dacit|dacitmi]] a najmä [[Skupina amfibolu|amfibol]] - [[Skupina pyroxénu|pyroxénickými]] [[Andezit|andezitmi]] a ich [[Tuf|tufmi]]. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné [[Sediment|sedimenty]] tvorené [[Íl|ílmi]], [[Pieskovec|pieskovcami]] a [[Zlepenec|zlepencami]]. Samotné andezitové masívy tvoria [[Stratovulkán|stratovulkanické]] súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.


[[Andezit]] je využívaný ako [[stavebný kameň]] vysokej kvality.
[[Andezit]] je využívaný ako [[stavebný kameň]] vysokej kvality.

Verzia z 21:36, 30. október 2017

Slanské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický kraj, Prešovský kraj
Nadradená
jednotka 		Matransko-slanská oblasť
Susedné
jednotky 		Košická kotlina
Beskydské predhorie
Východoslovenská pahorkatina
Podradené
jednotky 		Šimonka
Makovica
Mošník
Bogota
Milič
Najvyšší bod Šimonka
 - výška 1 092,0 m n. m.
Poloha Slanských vrchov
Poloha Slanských vrchov
Wikimedia Commons: Slanské vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší vrch Slanských vrchov Šimonka počas inverzie

Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.

Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu a Východoslovenskú pahorkatinu zo západu.

Delenie

Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]

Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).

Geológia

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[2] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[2]

Vrcholy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Slanských vrchoch

Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[3][4]

Sedlá

Sedlá Slanských vrchov:[3][4]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

  1. ↑ Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Slanské vrchy. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  3. ↑ a b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
  4. ↑ a b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slanské_vrchy&oldid=6574368“