Furkotský štít: Rozdiel medzi revíziami
d Disambig: 2x: Kriváň → Kriváň (vrch v Tatrách); typog.; drob. |
d infobox |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
|popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska |
|popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska |
||
|lokátor = Slovensko-reliéf |
|lokátor = Slovensko-reliéf |
||
|popis mapy1 = Poloha v rámci Tatier |
|||
|lokátor1 = Tatry |
|||
|commons = Furkotský štít |
|commons = Furkotský štít |
||
|poznámka = |
|poznámka = |
Verzia z 11:28, 1. november 2017
Furkotský štít | |
vrch | |
Furkotský štít z Furkotskej doliny.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 403,5 m n. m. |
Súradnice | 49°10′7″S 20°1′37″V / 49,16861°S 20,02694°V |
Najľahší výstup | I, cez (horné) Bystré sedlo, neznačkový! |
Prvovýstup | K. Tetmajer, T. Żeleński |
- dátum | v období 1889 – 1893 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Furkotský štít | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Furkotský štít (2 403,5 m n. m) je tatranský štít neďaleko žlto značeného priechodu Mlynická dolina – Furkotská dolina v oblasti Bystrého sedla. Kedysi bol (aj teraz je) hojne navštevovaný, bolo to len dákych 35 výškových metrov sutinou od značky, t. j. zo sedla. Dnes je značka preložená medzi Bystré vežičky a hrby, na Bystrú lávku (reťaze), kvôli rozlámaného terénu pôvodnej trasy. Zo štítu je krásny kruhový výhľad. Názov pravdepodobne pochádza z goralského „furkotať“ – žblnkať, šumieť (F. potok), hoci existuje aj téza o keltskom pôvode „furka“ – ostrý.
Topografia
Furkotský štít je uzlový bod v rázsoche Kriváňa, od Hrubého vrchu ho oddeľuje blízka nevýrazná Furkotská priehyba, na juh z neho cez Bystré sedlo vybieha Soliskový hrebeň deliaci Mlynickú dolinu od Furkotskej. Na juhozápad cez Furkotské sedlo pokračuje hrebeň krivánskej rázsochy na Ostrú.
Výstupy
Na ľahko dostupný vrchol sa síce chodilo dávno predtým, ale prvý zaznamenaný vykonali Poliaci K. Tetmajer a T. Boy – Żeleński s horskými vodcami okolo r. 1889.
Najľahšia cesta na vrchol je neznačená, z Bystrého sedla I, bývalá značka. Využíva sa aj ako najjednoduchší prechod na Hrubý vrch – II, exponované, ale horskí vodcovia sem nezvyknú vodiť. Existujú lobbystické snahy presadiť vyznačkovanie štítu, alebo aj oboch.
Referencie
- A. Puškáš: Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca – monografia, diel IX, Šport 1988.