Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
{{fyzikálny výhonok}} |
{{fyzikálny výhonok}} |
||
{{častice}} |
|||
[[Kategória:Kvantová mechanika]] |
[[Kategória:Kvantová mechanika]] |
||
[[Kategória:Kvantová fyzika]] |
[[Kategória:Kvantová fyzika]] |
Aktuálna revízia z 11:11, 21. november 2017
Časticovo-vlnový dualizmus (iné názvy: korpuskulárno-vlnový dualizmus, vlnovo-časticový dualizmus) je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa kvantovej teórie vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná Louisom de Brogliem v roku 1924.
Formulácia princípu[upraviť | upraviť zdroj]
Kvantová teória popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment).
Hypotézu o časticovo-vlnovom dualizme formuloval prvý raz Louis de Broglie v roku 1924. Matematicky ju vyjadril tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku s hodnotou
- ,
pričom h je Planckova konštanta a p je hybnosť častice. Každej častici tak priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje interpretovať spätne vlnenie ako časticu.